Mesiac a Slnko

autor:: Matej Priest

rubrika:: poezia

Si moje Slnko ktore rozjasni mi kazde rano
Si moje Slnko po ktorom kazdy tuzi
Si moje Slnko ktore pretrhne mi tvrdy spanok
Ked pozriem na tvoj obraz moje srdce busi


V tvojom odlesku moja tvar priam ziari
Po tvojich stopach idem den co den
Predomnou v dialke sa mi tvoje svetlo mari
Pre mna ostavas vsak navzdy iba sen

Som Mesiac nocny samotar
Mojim osudom je tmavy svet
Za chmurny zavoj skryvam svoju tvar
Hladam mesto lasky mesto Nazaret

Chcem opytat sa toho vasho krista
Preco mi lasku vzal preco mi stale unika
Chcem vidiet ci je stale taka ista
Citit ako hreje ked sa ma lucmi dotyka

Nasiel som dieta na sene
Pri nom pochopil som vvyznam lasky
Lezalo tiche schulene
S usmevom v srdci a osol rozfukal mu vlasky

Laska neznamena vlastnit drzat pri sebe
A pre kazdeho je jej dost
Uz chapem ze nahlit sa mi netreba
Ved ona je tu na vecnost

napísanísané:: 10.8.2005

prečítalo:: 1102 ludí