k6.sk - literárny server

Som smutný,
že nemôžem ťa potešiť,
bo hranica medzi nami
je hĺbka oceánov,
more posiate vlnami,
lež v burácaní hromov
stále počujem tvoj plač,
slzy stekajúce v rytme tichých tónov...

Kto súcit má,
ten pochopí
môj nemoderný,
viazane voľný verš,
nad ktorým blázon dumá,
múdry chybičiek sa chopí
a jeden Pelikán – priateľ verný
mŕtvolu moju obhrýza,
ktorá, a teraz sa vrátim k veci,
na brehu mora leží
a čaká na tú,
čo k mojej duši beží,
aby sme spolu
povstali z popolu.