k6.sk - literárny server

OČKÁ V SIETI

Pustila som si hudbu, ktorú som počúvala niekedy v 12 – 14 rokoch a akosi spontánne začala spomínať. Ó, sladké detstvo a búrlivá puberta s vyrážkymi na čele! No nemala som až také sladké detstvo. Som tak komplikovaná povaha, že neustále vyrábam z komára... nie somára, minimálne slona! A ak som zabojovala, uvedomiac si svoje paranoidné sklony, tak naopak - zo slona som urobila vínnu mušku a následne som neustále lietala (spolu s ňou) v extrémoch. Rovnováha bola pre mňa nudná a nútila ma aktivovať svoj potenciál komplikovať si život... Nie som vraj jediná, čo takto fungujem. Ale u mňa je to akosi vyhrotené do takej miery, že to väčšinu ľudí buď vystraší alebo v nich vyvolá odpor, či minimálne zmätok.
Prednedávnom mi potecionány kamoš povedal: „Poznám ťa iba 2 týždne, ale už teraz ti môžem povedať, že si nejaká divná!“ „Hm, ja viem, no a čo?!“ nenechala som sa vyviesť z miery. Veď sa poznám, pre mňa to novinka nie je. O pár dní sa ukázalo, že divný je on. Mali sme sa stretnúť a mne sa akosi nechcelo, pretože som mala po jednom jeho telefonáte o druhej ráno pocit, že čudáctvo bude u neho tiež jednou stránkou povahy. A navyše mám na zvláštnych ľudí nos alebo smolu? Ozval sa v deň stretnutia už ráno, ale stretnutie nespomínal a tak som si v mysli vydýchla. No namiesto toho spomenul, že má chuť na sex. „Aj Ty mávaš ráno chuť ?“ Nemala som v úmysle zatiaľ vidieť za touto jeho otázkou provokáciu, pretože chlapi radi skúšajú a sú zvedaví na reakciu... Myslím, že som vtedy odpovedala na všetko ostatné v danej sms, okrem spomínanej otázky. Ignorancia témy „sex“ však nezabrala. Naozaj som nemala náladu písať mu po dvojtýždňovom poznaní sa, respektíve nepoznaní, že milujem milovať sa o piatej ráno. Že je to úplne fantastické prebúdzať sa na erotické vzrušenie. Je to skvelé ísť po súloži do práce a cítiť toľko energie akoby človek vypil 5 káv a 3 Redbully. A žiadne nežiadúce účinky! Z kávy ma bolí žalúdok. Navyše je horká na rozdiel od sexu a Redbull je na mňa zase prisladká lepkavá voda. (Ale Redbul v Long Islande je už iná vec...)
Dotýčný pokračoval popoludní: „Tá chuť ma akosi neprešla. Asi si to budem musieť urobiť sám!“ „Tak si urob, čo mňa do toho! Vždy lepšie, než by si mal obťažovať nejakú ženu!“ Dúfala som, že naša komunikácia je v tomto smere ukončená. „Tak už si to robím...“ znela ďalšia správa. Hovorím si: „No a čo?!, tak si rob, ja Ti nezávidím, nemám na to chuť. Teda aspoň momentálne nie!“... „Robí sa Ti to lepšie, keď vieš, že o tom viem?“ nedala mi zvedavosť. Že by chlapec mal chuť na erotickú mobilmániu?! Tak na to ja nie som! Toto privilégium mal iba Roman a Jaro. Erotické meily, sms, telefonáty, ktoré nás žhavili. Bolo to príjemné ako feferónky na pizzi s olivami... „Rád by som ťa pri tom aj počul a hovoril ti ako si to robím..“ Tak to teda nie! „Si na nesprávnej adrese a ak mieniš pokračovať, tak to sa mi už radšej neozývaj!“
Zabralo. Zrejme bol natoľko zakomplexovaný, že sa stiahol a už sa neozval. Má šťastie! Ak by zavolal, asi by som mu vynadala tak, že by sa dosral! Kedysi som mala možno strach z úchylákov, provokatérov, chmuľov a chujov a možno i zo sexu, keďže Roman sa naposledy nestránil použiť na dosiahnutie svojho - násilie. Teraz mám chuť každého idiota s tým párkom medzi nohami nakopať... práve tam.
Zmena pozície. Nie som malá muška trepotajúca sa v sieti! Zúfalá a bezbranná. Je dosť vzrušujúce byť v pozícii pavúka... Ó, a takého protivného s dlhými chlpatými nôžkami, tučným hrboľatým telom a striehnucimi očkami na hlave i v sieti...
Ach, detstvo! Snáď si bolo sladké... Takúto hru som vtedy ešte nepoznala.