k6.sk - literárny server

Náhle dostal som príval radosti,
do lampy naklonil som zrak,
smútok aj strach zo srdca som vyhostil,
do čiary času zasadil som mak.

Po stene bežal chrobáčik,
železo letí po izbe,
z poličky padol panáčik,
stolička sa viac nehýbe.

S nádejou skladám skladačku,
potichu bežím po tráve,
premením psíka na mačku,
porazím rána sychravé.

Opasok stiahnem navoľno,
a priletím až k poli radosti,
vymením svetlo za temno,
nešťastie z hlavy vyhostím.

Nevrátim sa už nikdy viac,
a stále lásku stretávam,
smejem sa smrti bdiac i spiac,
na diktafón krásu nahrávam.

Tak žijem a nikde nie som sám,
lebo lásku, radosť, šťastie mám.
a poznávam, že rád ťa mám.