Zásady klubu pánov

autor:: Michal Abaffy

rubrika:: haluze/blbosti

Deň bol veru pekný, na oblohe ani mráčika, ktorý by slnku bránil vo svietení na Zem. Teplota bola akurátna a ak by sa aj niekomu zdala mierne vysoká, nemohol sa sťažovať, lebo vonku vanul príjemný vetrík.
Deň ako stvorený na vyčíňanie Klubu Pánov.
Toho dňa mal Klub Pánov stretnutie v sídle najznámejšieho právnika republiky a tiež člena klubu. Hoci tento pán dobre vedel, ako bude stretnutie prebiehať, nemohol zabrániť stretnutiu u seba doma, lebo by bol z klubu vylúčený.
Ďalší členovia klubu prišli k pánovi advokátovi v rozpätí jednej hodiny, od jedenástej do dvanástej. Prišli všetci, čo znamenalo pre pána advokáta úplnú hrôzu. Žiadneho z nich však nemohol vyhodiť, odoprieť mu stretnutie toho dňa, lebo aj pre toto by ho mohli z klubu vylúčiť.
Ako prvý prišiel k pánovi advokátovi pán minister obrany. Pán minister bol veru zvláštny chlap. Navonok pôsobil upravene, slušne a seriózne, ale pán advokát ho poznal aj v súkromí. A osoba pána ministra obrany v súkromí sa vôbec nezhodovala s tou osobou, ktorá vystupovala vo vláde a médiách.
- Ahoj, pán minister, - pozdravil ho pán advokát.
- Nazdar, pán advokát, kde máš chľast?
- Poď, poď, zavediem ťa k nemu.
Prešli do obývačky, miestnosti, ktorú si pán advokát vybral na prvé pohostenie. Prvá zásada klubu totižto hovorila o tom, že stretnutie musí aspoň spočiatku prebiehať v najlepšie zariadenej izbe.
- Vidím, že si akýsi utrápený, pán advokát. Stalo sa ti niečo?
- Hádaj.
- Je to preto, že sme tentoraz prišli k tebe?
- Zásah na prvý pokus.
- Tak potom sa tvojej skleslej nálade vôbec nečudujem.
Ako na druhý prišiel na stretnutie po pánovi ministrovi pán moderátor večerných správ jednej komerčnej televízie.
- Ako sa máš, pán advokát? – pozdravil na začiatok.
- Nie najlepšie.
- A ja ti dnes asi nepomôžem. Mám totižto dobrú náladu a preto sa chystám splniť si tretiu a štvrtú zásadu nášho klubu čo najlepšie.
- No zbohom...
Pán moderátor sa len usmial.
Do domu následne postupne poprichádzali aj zvyšní páni a to: pán univerzitný profesor, vážený pán podnikateľ, pán finančník a ako posledný prišiel na stretnutie vážený a ctený pán vedec.
Všetci šiesti hostia i hostiteľ toho dňa sa usadili do obývačky a chystali sa na obed. Zásada klubu číslo dva totižto hovorila práve o obede a jeho troch chodoch (prípadne aj viacerých), ktoré sa na obed museli podávať a tiež aj o tom, že člen klubu, ktorý chody nezvládne, bude z klubu vylúčený. Chody museli byť nasledovné: Alkohol podľa výberu, alkohol podľa výberu a ako tretí chod, samozrejme, alkohol podľa výberu. Keby si chcel dať niekto ešte prídavok, hostiteľ mu ho musel zabezpečiť.
- Na zábavu, - predniesol prípitok vážený pán minister obrany a zdvihol pohár.
- Na zábavu, - zopakovalo päť hlasov zborovo, len pán advokát mlčal.
Siedmi členovia Klubu Pánov následne do seba obrátili prvý chod obeda. Potom po rovnakých prípitkoch aj druhý a tretí.
Muži sa už dostali do nálady a šiesti hostia sa chystali naplniť zásady tretiu a štvrtú zásadu ich klubu. Tretia zásada znela: Vypi čo najviac alkoholu, aby si bol v nálade a aby si mohol lepšie vykonávať štvrtú zásadu. Štvrtá zásada znela: Čo najlepšie sa zabav ničením hostiteľovho majetku. Existovala aj piata zásada, ktorá bola určená pre hostiteľa a hovorila o tom, že môže brániť vykonávaniu štvrtej zásady zvyšným členom klubu, ale nie násilnou cestou.
A tak sa ohromná zábava mohla začať. Zaznel nezabudnuteľný výrok váženého pána ministra, ktorý bol v klube najnáruživejším zástancom a vykonávateľom štvrtej zásady klubu. Výrok znel: - Hor sa na majetok!
Klub vznikol pred vyše rokom, keď ho spoločne založili šiesti páni. Pán finančník sa pridal až neskôr. Klub vznikol ako potreba odviazať sa, uplatniť svoje demolačné živočíšne potreby a tiež ako paródia na konzumný spôsob života, na bezhlavé pachtenie sa za peniazmi a majetkom.
Stretnutia sa robili každý mesiac, vždy po jednej, vždy u niekoho iného a počas nich sa v príbytkoch členov klubu stihlo udiať všeličo možné a niekedy aj nemožné.
Po zaznení slávneho výroku sa skupinka šiestich hosťov rozbehla po dome a hostiteľ sa márne pokúšal zastaviť správne nažhavené stádo v robení skazy.
Pán profesor bol slabým demolátorom, štvrtá zásada klubu mu príliš nevoňala, hoci práve kvôli nej klub vlastne vznikol. Aby však predsa len nejakú tú škodu narobil, musel sa najprv posilniť alkoholom.
Ani pán finančník nebol hlavným ničiteľom a pred rozbíjaním dával prednosť vyhľadávaniu intímností v príbytkoch zvyšných členov klubu. Tak to bolo i oného dňa, keď sa po zaznení výroku rozbehol na poschodie, do spálne hostiteľa, kde sa pustil do hľadania. Vyhadzoval skrine, šuflíky, poličky jedna radosť, po izbe to len tak lietalo z jedného rohu do druhého.
Pán vedec zvykol na stretnutiach čo-to zničiť, ale toho dňa nemal najlepšiu náladu. Preto sa rozhodol obdobne ako pán profesor, najskôr si niečo vypiť a až potom splniť štvrtú klubovú zásadu, svoju členskú povinnosť.
Pán moderátor si po vyhlásení riadne uchlipol z fľaše vodky a vyskočil na stôl, okolo ktorého predtým sedeli a „obedovali“.
- Dámy a páni, - povedal. – Srdečne vás vítam pri sledovaní dnešného stretnutia Klubu Pánov. Bude to sranda, môžete sa spoľahnúť. Práve som dostal chuť na nejakú tú kuchyňu. Hor sa ju zdemolovať!
Ani pán podnikateľ nemal toho dňa najlepšiu náladu. Do domu už prišiel opitý a tri obedné chody ho úplne zložili. Najprv sa ako blázon rehotal na pánovi moderátorovi, potom sa mu však zakrútila hlava a spadol zo stoličky na koberec. Na mieste zaspal a zachrápal, sliny z úst mu stekali na zem ako besnému psovi.
Pán minister išiel i s fľašou rumu späť do vstupnej haly. Cestou do obývačky si v nej totižto všimol visieť jeden obraz. Rozhodol sa ho zničiť. Pán advokát, hostiteľ toho dňa ale šiel za ním so zlou predtuchou.
- Pán minister, ten obraz nie!
Pán minister však neodpovedal, úporne sa díval na obraz, odhadoval jeho cenu ako i to, o koľko sa mu ju podarí znížiť.
- Ten obraz nie! – kričal pán advokát.
Pán minister spravil rukou prudký pohyb vpred. Z fľaše vyletela kvapalina a časť z nej pristála na spodnej časti obrazu, časť pod ním na stene.
- Sorry, pán advokát, dostal som kŕč, - ospravedlňoval sa pán minister.
Pán právnik už chcel čosi povedať, keď vtom zaznel zhora hlasný výkrik pána finančníka: - Ihneď sem všetci príďte, toto bude zábava!
Pán minister sa uškrnul na svojho hostiteľa a následne bežal na poschodie. Do spálne neupaľoval iba on, ale aj pán moderátor a pán hostiteľ, ktorý mu šiel v pätách (posledný menovaný už dobre tušil, aká katastrofa bude nasledovať). Trojica dobehla do spálne takmer naraz. Teda, ak sa to spálňou dalo ešte nazvať... Po zemi ležali porozhadzované papiere, šatstvo a všeličo iné počnúc keramikou, idúc cez budík, končiac prevráteným stolom, ktorému už stihla odpadnúť jedna noha.
Trojica uvidela pána finančníka. Na prsiach mal rukami priloženú podprsenku a sám na seba sa díval do zrkadla: - No, páni, som pekná?
Pán moderátor sa pustil do bláznivého smiechu, pán minister videl pred sebou príležitosť večera. Pán právnik bol úplne zhrozený.
- Pán právnik, nevedel som, že nosíte podprsenky. Alebo si ju tu u vás zabudla niektorá z vašich mileniek? Ó, to by sa asi nemala dozvedieť vaša žena, ktorá je odcestovaná v Južnej Amerike, však nie?
- Ty pankhart!
- Nie, nie, nebojte sa, pán advokát, vaša žena sa nič nedozvie... A teraz zabudnime na podprsenku a počúvajte, niečo vám prečítam, - povedal pán finančník a dámsku podprsenku nechal spadnúť na zem. – Eh... Citujem: Pre moju lásku túto básničku skladám,...
- To nie! – kričal pán právnik.
- ... na papier tieto slová dávam... Ó, aké hlboké, pán advokát. Chystáte sa s tým do literárnej súťaže? Alebo to píšete odcestovanej žene a či tej, ktorej šatstvo sa tu povaľuje?
- Ty, ty... Daj to sem!
- Láska moja nádherná je, milujem ju takú, aká je... Ó, to je ešte lepšie. Vy sa ale vážne prekonávate, pán advokát. Čo poviete, páni, zatlieskame mu?
Pán minister a pán moderátor zatlieskali, no pritom sa od rehotu prehýbali. Pán právnik bol úplne rozzúrený a prebehol k narušiteľovi jeho súkromia. – Daj sem tie papiere, - vravel od zlosti v tvári celý červený.
- Je krajšia ako ten Mesiac, čo na oblohe svieti, či motýľ farebný, čo vzduchom letí...
Pán právnik to už ďalej nezniesol a vytrhol pánovi finančníkovi papiere z ruky. Zvyšní dvaja v izbe prítomní páni sa naďalej zachádzali od smiechu.
- Hej! – protestoval pán finančník.
- Hej! – protestoval pán moderátor.
- Hej! – protestoval pán minister.
- Moju poéziu nie!
- Porušuješ zásady, - obvinil ho pán minister.
- Môžete ničiť čokoľvek iné.
- Nechaj ma, nech prednesiem túto krásnu básničku tuná dvom pánom, nech sa pobavíme, - prosil pán finančník.
- Nekaz srandu, - pridal sa pán minister. – Si suchár, pán advokát. Či mne vadilo, keď ste mi tajné materiály o vývoji nového tanku vzali? Či mi vadilo, keď ste ich na kusy roztrhali a do záchodu spláchli? Či mi vadilo, keď som pred vládu predstúpil a ako debil vravel, že sa stratili?
- To je čosi iné.
- To teda je. Daj sem tú básničku!
Pán právnik pevne chytil svoje papiere a roztrhol napoly. Potom ich k sebe znova priložil a opäť roztrhal na dve časti. – Žiadna básnička sa nekoná, - povedal.
- Pre moju lásku túto básničku skladám, na papier tieto slová dávam, - predniesol pán finančník dva prvé verše, ktoré si zapamätal, veľmi sa pritom snažil o umelecký básnický prednes.
- Ty, ty...
Skôr, ako našiel pán právnik vhodné slová, z prízemia začul veľký rachot. Niečo sa tam iste rozbilo. A jéje...
Pán právnik odišiel zo spálne, pobral sa riešiť situáciu na prízemí. Keďže sa však nemohol rozpoliť a keďže sa pobral na prízemie, nezbednú trojicu pánov nechal vo svojej spálni. A to veru nemal robiť...
- Páni, aj vás tak naštval ako mňa? – opýtal sa pán finančník.
- Veru... Takto zničiť svoje vlastné umelecké dielo, - súhlasil pán minister. – Myslíte, že sa tu nachádza ešte niečo, čo by sme mohli zničiť, zdevastovať, pokaziť?
- Šípim, šípim, - šípil pán moderátor. – A pre svojich verných divákov oznamujem, že aj keby mal som oceán preplávať a vesmír celý preletieť, ja to nájdem. Nájdem... Pretože je to rozkaz!
Keď vstúpil pán právnik do svojej obývačky, uvedomil si, že má akúsi mokrú nohu a že akosi smrdí. A následne, akoby to nestačilo, uvidel spadnutý luster a okolo neho stojacich troch pánov. Všetci sa držali za ruky a pán podnikateľ, ktorý sa stihol medzičasom prebrať, ešte aj spieval Ódu na spadnutý plafón, ktorej slová si vymýšľal tesne predtým, ako ich povedal.
Óda znela asi takto: - Ó, plafón, plafón. Či krásny si ty bol a teraz si spadol. Chudák plafón, keby radšej nespadol. Chudák plafón, bo spadol. Ej chudák plafóničisko. Ej plafón, krásny si bol. Plafón...
- Viete, koľko ma ten luster stál?
- Poď, pán advokát, i ty si s nami ucti tento spadnutý plafón. Plafón...
Pán právnik chytil fľašu whisky, vypil si a sadol do kresla. Bolo mu nanič, no tak bolo napokon hostiteľovi vždy pri stretnutí Klubu Pánov. Dlho sedel v kresle a počúval Ódu na spadnutý plafón.
Asi po desiatich minútach spevu falošného ani spev spevákov Hviezdnej Roty Superstar sa do obývačky dorútili zvyšní páni. Pán minister si so sebou vzal aj gitaru pána právnika.
- Počuli sme, že sa tu spieva. Prišli sme sa pridať, - povedal pán minister a na gitare zanôtil jeden mimoriadne falošný tón.
Kruh pánov okolo spadnutého lustra sa následne rozrástol o dvoch členov. Pána finančníka a pána moderátora. Pán minister ostával bokom, aby mohol skladbe robiť inštrumentálny doprovod.
- Ó, plafón. Spadnutý plafón. Krásny to bol plafón a teraz spadnutý je to plafón. Plafón...
- Hej, pán minister, akosi divne a falošne na tú gitaru hráš, - sťažoval sa pán vedec.
- Hej, aj mne sa zdá, - súhlasil pán minister a prestal hrať. – To je ale preto, že táto gitara je debilná. Debilná, počujete? A debilné veci sa tohto dňa čo? Rozbíjajú, presne tak. Poďte, páni, pomôžte mi túto gitaru roztrieskať na cimpr-campr, tak, ako sa patrí.
Veru, reč to bola dlhá a približne na úrovni reči iného slovenského politika, ktorý aj primátorom bol. Len škoda, že nevravel o Maďaroch, lebo za to by ho ten istý spomínaný vysoko vážený politik iste vyzdvihol a pochválil.
Pán právnik sa následne mohol dívať, ako ďalší členovia Klubu Pánov búchajú gitaru o stenu, skáču po nej, hádžu ju po izbe a všetkými silami sa ju snažia čo najviac zničiť. No on sa radšej nedíval.
- Hej, páni, páni, prestaňte že na chvíľu a povedzte mi, čože je to vyliate pred dverami do obývačky, - prerušil ich pán právnik.
- Ej, prepáč mi, pán advokát, - ospravedlňoval sa pán vedec. – Ale bolo mi treba cikať a...
A následne sa pod zúfalým pohľadom pána právnika opäť pustili do plnenia štvrtej zásady klubu. Zo zvyškami gitary mlátili koberec, alebo stenu. Struny už zničeného hudobného nástroja pritom vydávali čudesné zvyku, akoby vedeli, že sa blíži definitívny koniec ich vyhrávaniu.
Šiesta zásada klubu hovorila: Po zotmení sa s demoláciou domu hostiteľa končí. Do večera však pánom zostávali ešte nejaké tie hodiny a tak si mohli ešte na kadečom zgustnúť. A veru, aj si zgustli...
Keď nadišiel večer a pán advokát vyhodil svojich hostí z domu, prešiel k vyčísľovaniu škôd popoludnia.
Zničené básne, zničený obraz, zničený luster, zničená gitara, zničená chladnička, zničený televízor a starý videoprehrávač, podpálením zničené záclony, vypitý všetok alkohol a ktoviečo ešte.
Pán právnik sa zronený pustil do upratovania škôd. Pokým upratoval, v duchu už rozmýšľal, čo nabudúce on vykoná členom klubu a len tieto myšlienky spôsobili, že toto popoludnie ako-tak zniesol.
Len sa tešte, páni, vravel si v duchu a pri niektorých nápadoch sa až pousmial.

napísanísané:: 30.5.2006

prečítalo:: 694 ludí

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk