VIERKE

autor:: Vendetta

rubrika:: poezia

Nevera sveta môže tak zraniť
keď máš cudziu tvár pred svojou
druhého môžeš aj zabiť
A keď sa kradmou dlaňou zakrádaš
môj milý, s veľkým ohňom sa zahrávaš
slečna (ne)Vera trhá, šliape, ničí
drzým krokom hniezda iných
rozdupe ich na piesok samoty
osamelosť v srdci necháva naveky
roní beznádej a navždy zahubenú Vieru
vypľúva na chodník parchantov
s ešte rozopnutím rozparkom
je hrubá voči bielej čistote
vulgárne sa rozpráva pri svätej Uršule
zlostná pani v červených krajkách a nočnej košeli
necháva mladých vrieskať meno penisu!
Toto ti vravím, keď stojíš na Eiffelke
tak pozor, drahý, s kým nabudúce
vlezieš do postele!

napísanísané:: 2.7.2006

prečítalo:: 1209 ludí