Prekvapenie
autor:: Bella Pekna
rubrika:: poviedky
Beata pozorovala ako sa jej trasú ruky,keď vyberala päťstovku z peňaženky a strčila pod sklo pokladne na železničnej stanici.Pokladníčka sa ju ešte raz opýtala:
„Naozaj sa vrátite ešte dnes?“
Ona prikývla a vložila do peňaženky dva lístky a drobné.Pozrela
na hodiny.Ukazovali,že rýchlik odchádza o desať minút.Šesťsto sekúnd mala teda nato,aby si celý plán rozmyslela a vrátila sa domov.Premietla v hlave všetky dôvody za a proti.“Za“ jej diktovalo srdce,“proti“ zas rozum.
Vedela racionálne rozmýšľať,lenže v živote sú chvíle,ktoré ak pemárnime už
sa nám nikdy nevrátia.
Búšenie srdca,túžba po milovanom mužovi,ktorú cítila v žilách a vzrušenie svedčili o tom,že táto chvíľa je práve tou,ktorú nesmie len tak nechať ujsť. Z premýšľania ju prebralo oznámenie o tom,že rýchlik číslo 830 práve prichádza na tretiu koľaj.Otvorila dvere čakárne a vybrala sa do ďalekého mesta.
Kým vonku riadne mrzlo,vo vlaku ju čakalo príjemné teplo.Vybrala si -aj keď len tichú-spoločnosť staršej dámy.Cez okno videla ako sa osvetlený nápis na prednej strane budovy jej stráca z očí.
Sadla si na pohodlné sedadlo a z kabelky vybrala mobil.Musela mu zavolať,veď Milan vôbec netušil,že príde.Chcela ho prekvapiť,takže sa rozhodla mu to povedať v poslednej chvíli.Pol cesty už mali za sebou,aj pani,o ktorej sa nič nedozvedela už vystúpila,keď vyťukala Milanovo číslo.Vyzváňala dlho,kým počula jeho príjemný hlas-z odkazovača.
Skúsila ešte raz a potom zase,ale márne.K cieľu mala ešte štyridsať minút-akurát by mu mala stačiť nato,aby prečítal sms-ku a prišiel na stanicu.Napísala mu teda známym štýlom:
„Zlato moje,spravila som brutálnu sprostosť.Som na ceste k tebe.O 20:18 budem na stanici.Naspäť pôjdem najbližším rýchlikom-o 28 minút.Chcem ťa len pobozkať. Tvoja bláznivá Beatka.“
S úsmevom odoslala správu a čakala,kedy jej zazvoní mobil.Čakala tridsaťdeväť minút-spätnú správu dostala vo chvíli,keď počula škrípanie kolies pri brzdení.
„Beatka,ale ja nie som doma,ale v Bystrici.“
Nebrala to vážne,myslela si,že on iba sranduje a už ju čaká na stanici.Lenže darmo ho hľadala medzi čakajúcimi.Napadlo ju,že možno nechcel veriť tej správe a sedí doma pred telkou.Vybrala sa teda smerom k jeho bytu.Býval blízko stanice,takže za päť minút už stála pred jeho dverami.Otočila kľúč v zámku a vstúpila do bytu,ktorá voňala vanilkou.
“Moja obľúbená vôňa!Veď on vedel,že prídem!“-pomyslela si a v duchu
si predstavila,že domov sa vráti až na druhý deň.Dvere do spálne boli otvorené a keď vstúpila do miestnosti,uvidela svojho milého-s inou ženou
v posteli.Boli v tom najlepšom a Beata cítila,že sa v nej zrúti celý svet postavený na vzťahu s Milanom.
„Suka jedna!“-počula svoj hlas akoby z ďaleka a vzápätí zabuchla za sebou vchodové dvere.Vybehla na ulicu a namierila na stanicu.Zasnežené mesto,ktoré ju pred chvíľou tak očarilo sa jej celkom sprotivilo a chcela by utiecť až na koniec sveta.Dorazila včas,rýchlik mal odchod
až o dvanásť minút,takže vpadla cez dvere záchoda priamo pred pani,ktorá mala na starosti fungovanie verejnej toalety.
Zaplatila príslušnú sumu a postojačky cikala do čistého záchoda.
Nevedela ani nechcela rozmýšľať,ani pochopiť čo prežila pred chvíľou.
Prebrala sa na príjemný mužský hlas,ktorý oznámil,že rýchlik číslo 813
s pravidelným odchodom o 20:43 prichádza na druhú koľaj.Umyla si ruky,pozrela sa do zrkadla a utrela si z tváre časť romazaného mejkapu.
Nastúpila na vlak a vtedy jej zazvonil mobil.Na displeyi svietilo
„Milan-láska moja“.
Najradšej by ho hodila o zem.Lenže tým by nič nevyriešila,takže zdvihla a pokračovala v plači.
„Beatka moja,nechcel som ťa zraniť,ale... vieš,nevedel som odolať... veď...
ja ťa milujem,zlato..“
„Ja som ti vravela,že láska pre mňa znamená ,aby si nikdy nič nemusel ľutovať... a ty si ma podrazil a zranil.Mne už dosť ubližoval svoj manžel a teraz aj ty si mi neverný.. chceš cudziu...“
Milan trochu mlčal,až po chvíli sa ticho ozval:
„Ale ona neni cudzia... ona je... ona je moja žena... Vrátila sa ku mne...“
Beata zrušila hovor,oprela sa o vedľajšie sedadlo a plakala,a plakala,
ani nevnímala okolitý svet,kým nedorazili na známu stanicu.Cítila sa opustená,podvedená a sklamaná.
Vedela,že vyzerá hrozne,keď pokladníčka,ktorá jej pred tromi hodinami vydávala lístok,podala jej papierovú vreckovku a popriala dobrú noc slovami:
“Všetky chlapi sú svine!A my predsa nemôžeme žiť bez nich.Verte mi,viem čo hovorím,som štvrtýkrát vydatá.Choďte domov a dobre sa vyspite.“
Celkom dolámaná kráčala prázdnym mestom.Celú cestu preplakala.Dostala odplatu- podvádzala a podviedli ju.
Doma ju čakal manžel.Pozrel sa na ňu,nežne ju vyzliekol,zobral
na ruky,položil na posteľ a zobral ju do náručia.V tú noc s ním prežil perfektný sex,aký sa dá len s milujúcim partnerom.Milovali sa ako za tie časi keď začali spolu chodiť a ešte si nevedeli ani predstaviť,že si môžu navzájom ubližovať.
Zaspávala v jeho objatí a cítila,že po dlhom túlaní sa krivými cestami
sa konečne dostala domov.
„Naozaj sa vrátite ešte dnes?“
Ona prikývla a vložila do peňaženky dva lístky a drobné.Pozrela
na hodiny.Ukazovali,že rýchlik odchádza o desať minút.Šesťsto sekúnd mala teda nato,aby si celý plán rozmyslela a vrátila sa domov.Premietla v hlave všetky dôvody za a proti.“Za“ jej diktovalo srdce,“proti“ zas rozum.
Vedela racionálne rozmýšľať,lenže v živote sú chvíle,ktoré ak pemárnime už
sa nám nikdy nevrátia.
Búšenie srdca,túžba po milovanom mužovi,ktorú cítila v žilách a vzrušenie svedčili o tom,že táto chvíľa je práve tou,ktorú nesmie len tak nechať ujsť. Z premýšľania ju prebralo oznámenie o tom,že rýchlik číslo 830 práve prichádza na tretiu koľaj.Otvorila dvere čakárne a vybrala sa do ďalekého mesta.
Kým vonku riadne mrzlo,vo vlaku ju čakalo príjemné teplo.Vybrala si -aj keď len tichú-spoločnosť staršej dámy.Cez okno videla ako sa osvetlený nápis na prednej strane budovy jej stráca z očí.
Sadla si na pohodlné sedadlo a z kabelky vybrala mobil.Musela mu zavolať,veď Milan vôbec netušil,že príde.Chcela ho prekvapiť,takže sa rozhodla mu to povedať v poslednej chvíli.Pol cesty už mali za sebou,aj pani,o ktorej sa nič nedozvedela už vystúpila,keď vyťukala Milanovo číslo.Vyzváňala dlho,kým počula jeho príjemný hlas-z odkazovača.
Skúsila ešte raz a potom zase,ale márne.K cieľu mala ešte štyridsať minút-akurát by mu mala stačiť nato,aby prečítal sms-ku a prišiel na stanicu.Napísala mu teda známym štýlom:
„Zlato moje,spravila som brutálnu sprostosť.Som na ceste k tebe.O 20:18 budem na stanici.Naspäť pôjdem najbližším rýchlikom-o 28 minút.Chcem ťa len pobozkať. Tvoja bláznivá Beatka.“
S úsmevom odoslala správu a čakala,kedy jej zazvoní mobil.Čakala tridsaťdeväť minút-spätnú správu dostala vo chvíli,keď počula škrípanie kolies pri brzdení.
„Beatka,ale ja nie som doma,ale v Bystrici.“
Nebrala to vážne,myslela si,že on iba sranduje a už ju čaká na stanici.Lenže darmo ho hľadala medzi čakajúcimi.Napadlo ju,že možno nechcel veriť tej správe a sedí doma pred telkou.Vybrala sa teda smerom k jeho bytu.Býval blízko stanice,takže za päť minút už stála pred jeho dverami.Otočila kľúč v zámku a vstúpila do bytu,ktorá voňala vanilkou.
“Moja obľúbená vôňa!Veď on vedel,že prídem!“-pomyslela si a v duchu
si predstavila,že domov sa vráti až na druhý deň.Dvere do spálne boli otvorené a keď vstúpila do miestnosti,uvidela svojho milého-s inou ženou
v posteli.Boli v tom najlepšom a Beata cítila,že sa v nej zrúti celý svet postavený na vzťahu s Milanom.
„Suka jedna!“-počula svoj hlas akoby z ďaleka a vzápätí zabuchla za sebou vchodové dvere.Vybehla na ulicu a namierila na stanicu.Zasnežené mesto,ktoré ju pred chvíľou tak očarilo sa jej celkom sprotivilo a chcela by utiecť až na koniec sveta.Dorazila včas,rýchlik mal odchod
až o dvanásť minút,takže vpadla cez dvere záchoda priamo pred pani,ktorá mala na starosti fungovanie verejnej toalety.
Zaplatila príslušnú sumu a postojačky cikala do čistého záchoda.
Nevedela ani nechcela rozmýšľať,ani pochopiť čo prežila pred chvíľou.
Prebrala sa na príjemný mužský hlas,ktorý oznámil,že rýchlik číslo 813
s pravidelným odchodom o 20:43 prichádza na druhú koľaj.Umyla si ruky,pozrela sa do zrkadla a utrela si z tváre časť romazaného mejkapu.
Nastúpila na vlak a vtedy jej zazvonil mobil.Na displeyi svietilo
„Milan-láska moja“.
Najradšej by ho hodila o zem.Lenže tým by nič nevyriešila,takže zdvihla a pokračovala v plači.
„Beatka moja,nechcel som ťa zraniť,ale... vieš,nevedel som odolať... veď...
ja ťa milujem,zlato..“
„Ja som ti vravela,že láska pre mňa znamená ,aby si nikdy nič nemusel ľutovať... a ty si ma podrazil a zranil.Mne už dosť ubližoval svoj manžel a teraz aj ty si mi neverný.. chceš cudziu...“
Milan trochu mlčal,až po chvíli sa ticho ozval:
„Ale ona neni cudzia... ona je... ona je moja žena... Vrátila sa ku mne...“
Beata zrušila hovor,oprela sa o vedľajšie sedadlo a plakala,a plakala,
ani nevnímala okolitý svet,kým nedorazili na známu stanicu.Cítila sa opustená,podvedená a sklamaná.
Vedela,že vyzerá hrozne,keď pokladníčka,ktorá jej pred tromi hodinami vydávala lístok,podala jej papierovú vreckovku a popriala dobrú noc slovami:
“Všetky chlapi sú svine!A my predsa nemôžeme žiť bez nich.Verte mi,viem čo hovorím,som štvrtýkrát vydatá.Choďte domov a dobre sa vyspite.“
Celkom dolámaná kráčala prázdnym mestom.Celú cestu preplakala.Dostala odplatu- podvádzala a podviedli ju.
Doma ju čakal manžel.Pozrel sa na ňu,nežne ju vyzliekol,zobral
na ruky,položil na posteľ a zobral ju do náručia.V tú noc s ním prežil perfektný sex,aký sa dá len s milujúcim partnerom.Milovali sa ako za tie časi keď začali spolu chodiť a ešte si nevedeli ani predstaviť,že si môžu navzájom ubližovať.
Zaspávala v jeho objatí a cítila,že po dlhom túlaní sa krivými cestami
sa konečne dostala domov.
napísanísané:: 8.8.2006
prečítalo:: 1379 ludí