k6.sk - literárny server

BEZNÁDEJ
Všetko sa rúca
padajú múry
už nie je súca
zvnútra sa borí
pohľad je kalný
a srdce ďaleko
odvahu hľadá
skončiť to peklo
myseľ zas blúdi
k myšlienkam smrti
nevšímavosť ľudí
hrdlo jej škrtí
odvahu skončiť to tak dlho hľadala
prišiel ten moment
a ona padala

sny také krásne
tak divné básne
vnútorne neistá
duševne tienistá
s jazvami na srdci
stala vždy v úzadí.....

párkrát to skúšala
byt blízko boha
nikdy to nevyšlo
vinu má smola
cítila pohľady
z najvyššej rady
mala chuť skočiť
do tých strohých tvarí
mala chuť vykričať
prečo to robí
každý ju umlčal
skončila v poli ....

teraz tu stojí
telo no bez duše
tá už sa nevráti
zomrela dávno
teraz nič necíti
už len veľké prázdno ....

také krásne sny....
také dlhé dni ....
jazvy má na srdci....
sama je v úzadí....
zrazu nič necíti....
tiene sa mihajú...
a sny sa snívajú....... © Stela Imriščáková