z denníka 28. a 29. 12. a 6. 1. - na vyžiadanie

autor:: neab

rubrika:: pre_fridu

28.12

V práci. Ešte že som si priniesol CD the doors - koncertné verzie skladieb - dokonca s celým zhudobnením the Celebration of Lizard - od neho - inak by som sa nudil.
Morrison nemohol byť boh, ako sa o ňom píše a hovorí. Nikdy by totiž nemohol osloviť ľudské duše tak veľmi. Myslím, že Morrison bol ako ľudské postavy s božským koncom, ktoré nájdeme v antických bájach - Narkissos, Hyakintos, Kygnus - milovali ho bohovia.
Nikto nikdy nedal poézii toľko hudby a hudbe toľko poézie ako the Doors. Doors sú absolútna hodnota! Velvet Underground v sebe nikdy nemali toľko poézie, aj keď mali oveľa dekadentnejšie čaro, škoda, že im to nevydržalo. Velvet bol úchvatný experiment ako DaDa, ale Doors, Doors sú ako epochálne umenie, komplexné, asi preto, že majú natívnejší charakter ako Velvet. Sú divokejší a prírodnejší - z Velvetu cítiť mesto, z Doors púšť a všetky tie plazy! A keď v závere not to touch the earth zakričí - Im a Lizard King I can do anything, je to neuveriteľné. Mám Rád franka Zappu a Zombies, oveľa viac mám rád Velvet- ale milujem the Doors!

Spomenul som si, že zajtra je kračúň. Pamätám sa, ako sme ten festival zakladali a ja tam zajtra nebudem.
Dnes už preň aj tak nemôžem urobiť nič. Absolútne nič. Všetko som opustil. Aj tak sa všetko hýbe samo- bezomňa. Asi nie som až taký dôležitý ako sa mi zdalo - ako som chcel.
Chcel by som aby mi niečo skutočne patrilo - len mne! Chcel by som mať miesto kam ísť - aby to bolo len moje miesto, aby také miesto existovalo, aby som vedel také miesto nájsť, aby som mal silu také miesto uchopiť, pochopiť, využiť, keĎ bude objavené.
Chcel by som sa naučiť zabúdať a byť odvážny.
Pamätám sa ako sme prvý raz hrali Lienenie a potom - ako sme hrali Výročie svadby - bolo také metafyzické, že sme ho nemohli obsiahnuť. Nezvládli sme to a ja som to tušil a celé predstavenie som odohral opitý a nakoniec som zomrel skôr než zaznel výstrel a zostal som dlho, dlho ležať, lebo som nechcel viac otvoriť oči.

29.12

Dnes som chcel napísať veľa, pretože zrejme celý víkend znova nič nenapíšem - ako vždy sa budem venovať jemu, takže nebudem mať čas a keby videl ako si píšem denník - vyzvedal by. Navyše mi to príde neetické.
Zajtra možno pôjdeme na výstavu holandských barokových umelcov - ešte neviem. Jediná motivácia, ktorú v tomto smere mám je Rembrantov Zeus a Antiopé- vraj tot am má byť, všetko ostatné mi je ukradnuté. Picassa v Albertine nestíhame ale snáď ho dostanem na van Gogha v Budapešti.
Dúfam, že toto bude pokojný výkend - bože víkend s y... Hrozné, radšej idem čítať. Dostal som od neho na vianoce Malleus Maleficarum. Tiež sa mi do toho priveľmi nechce, ale nemám nič lepšie na práci.

6.1.

Napadlo mi, že som ešte ani raz nezačal zápis v denníku formulkou - drahý denníček... Napriek všetkému mi to príde roztomilé a krásne.
Chcel by som sa hrať, zájsť do bábkového divadla a rád by soms i kúpil cukrovú vatu a jahody. Len tak.

Sedím v Cafe and Co na obchodnej. Hrôza! Absolútne netuším, čo by som o tom viac napísal, ako by som popísal svoje pocity.
Ráno som si dal svoj obľúbený kúpeľ s citrónmi. tak nádherne som voňal po ovocí.
Myslím si, že láska potrebuje skôr slabú pamäť ako zmysle pre spravodlivosť. Znamená to, že podstata trvania vzťahu je založená na neustálej krivde?

Naozaj sa denníky píšu len v dňom, kedy o svojich pocitoch minimálne pochybujeme?

Možno nejde o to pochybovať o svojich pocitoch, ale o zdravom rozume. Radiguet píše že srdce je rozumnejšie ako rozum. Mám rád Radigueta, budem mu veriť.

napísanísané:: 7.1.2007

prečítalo:: 1361 ludí