-

autor:: neab

rubrika:: poezia

Priradil som ti tvár a určité vlastnosti
a všetky slová priradil správnym častiam tela
priradil som ti rozmery a hodnoty
všetko som dôkladne zvážil a zmeral
zameral som sa na veselé večery a na nevýrazné sobotné rána keď nás budí vietor a susedia
vytýčil som ti smer a ciele ale trochu som priznávam zabudol že cestou nám môže byť čokoľvek
dal som tvoju vesmíru nový stredobod
a urobil som z tvojho tela cvičenie pre desať prstov
urobil som z teba bojisko kde som mal vyhrať všetky bitky s okolím
najväčšie vojny sa dejú však na poli ducha a náhody
raz ráno
raz ráno hovorím bol utorok a naša suseda čakala návštevu
v to ráno som ťa chytil okolo pása a všetko čo som ti priradil všetko čo som ti vytýčil všetko čím som ťa urobil som pritlačil telom k dlážke v kuchyni
zem bola krásne studená a ty si prestal zvádzať boj s mojimi túžbami
mali sme maličké svetielko na konci
a nikdy sme nemali čas na zbytočné reči
no a málokedy sme mali náladu hovoriť o veciach jasných ako deň či noc
chcel som ti pripísať úspechy a zopár výnimočných vlastností
a to všetko len pre moju túžbu mať psa a plašiť šarkanom vrabce na poli
počúval som dobre a ešte lepšie som počúval
málo čo v živote je optimálne
a absolútne nič v živote nie ej ideálne
skoro som tomu uveril
skoro som na tomto základe začal stavať ale kam by ma priviedli takéto základy
samotná podstata prírody
taká ta čo sa odráža v popoludní keď sa jeden druhému z nudy vyhýbame vlastným pohľadom
samotná podstata prírody má svoj hlas
má svoj štýl má istý pátos a letoru
má dva jazyky
jeden dobrý a druhý naplnený zlými radami
ale tie jazyky hovorím
oba sú z tej z istej papule
obi dva hovoria slovami
oba sa lesknú slinami



napísanísané:: 16.2.2007

prečítalo:: 1011 ludí