k6.sk - literárny server

Mám nejasný zenit v nejasnej hodine
a len sťažka povedať na čom sú postavené moje západy
možno na radosti z priateľov
z očakávania nových a lepších vecí v každú hodinu z ľútosti nad vecami prežitými
môj orient je postavený z tehiel tvojho tela a ulice vyložené živými túžbami
ešte sú teplé a vláčne slepé ulice
mal som nespočetné vyhliadky na nespočetné oblohy a obrovskú masu mora za hranicou prístavu
tá hanba je obrovská
a predsa len hanba po nás zostane až ľahneme popolom a rozfúkame svoje zvyšky vetrom zo spomienok
Capiatur laqueo oculorum suorum in me et percuties eum ex labiis caritatis meae
do jazyka sa nevchádza ako do stodoly
len málo dverí je zo zlata snáď len dvere do orákula
do orákula a dlhej cesty cez more a za more
často som pomýšľal na vtáctvo v pralese na ťažkú vôňu jeho kyslíka
dýchať medzi motýľmi na pôde teplej a vláčnej ako útroby človeka
zázraky a medicína
nedotknutí budúcnosťou a zbavení minulosti len tak môžme pomýšľať na zrodenie v novom časte s novým osudom
ako keď sme dali silvovej sestre zjesť jej morské prasiatko
všetko na čom v tejto chvíli záleží je uspokojiť sa s malými pravdami s pravdami menšími ako chtivé pohľady
myslel som na život v dyme z cigariet
na to ako sa láme svetlo v zelenej fľaške od červeného vína
vedieť tak dýchať v panenskom oleji z voňavých olív z Montealbana
Bolo tam tak nádherne aj keď sa za autami veľmi prášilo
Celý život bol za kopcami
Pistoia Prato a ty a Florencia s nekonečnou oblohou
žiaden z našich bozkov ešte nebol skutočný
všetko bolo budúce a príchodzie a preto krásne ako hovorí Lao´c
chcem ťa zbaviť mena a dôstojnosti a akýchkoľvek pochybností o prvej podstate konania
vedieť že sú veci ktoré budú vykonané a takisto veci ktoré vykonané nebudú
včera som povedal že by som chcel stádo bielych pávov
že som schopný ich dať povraždiť a dať ich vypchať pretože vypchaté pávy sú krásne gýčové
videl som ako sa smeješ v zhrození
smrť predsa musí byť niečo krásne aj pre vtáky