k6.sk - literárny server

Pridlho v závetrí átria sníval som o nešastí,
h¾adal som minulos - našiel len koniec slastí
pripomínajúci mi nemiernos minulých životov.

Ihla mi tancuje v nekoneèných piruetách
po záhyboch slepého èreva, kde duša uzavretá
naplno krièí a skrútená v klbku vníma strach.
.

Vàzganie mysle, hrkot rán,
mozog si k¾úèom zamykám
a ten odovzdávam vode.

Zbohom vám, myšlienky zvodné.
Pridlho vliekol som po dne
závažie vašej zmyselnosti.

Zbavujem sa nirvány, neba
i morálnej vyspelosti, -
a pre bezstarostnos bytia
... sa zbavujem i seba.