Zore
autor:: mliekoholik
rubrika:: poezia
Slnko presvitá cez ąpinavú záclonu a ja miesto Teba sa slním v ľiare nezmyselných slov na bilboarde mrakov .
Krásnonohá blondína s môjho sna odiąla. Ktovie či tam bola a či som vlastne ja.
Nenápadne sa strácam v krvavo červenom obzore a počítam, koµko takýchto západov slnka som premrhal myslením na zbytočné slová.
Niekoµko zalapaní po dychu ma vracia do reality, kde vtáci lietajú po svojich vyznačených koridoroch leteckej dopravy a kriľovanie znamená vľdy katastrofu.
Červená sa mení na fialovú, svet umiera svojim pomalým tempom s fajčiarskymi prestávkami horiacich raketoplánov.
Neschopnos» zmeni» svoj osud sa vyrovná neschopnosti Boha zmeni» človeka ak nechce.
Slobodne sa dívam na horiace lietadlo zapadajúce za obzor.
Zapadám s ním, som pilot toho lietadla.
Krásnonohá blondína s môjho sna odiąla. Ktovie či tam bola a či som vlastne ja.
Nenápadne sa strácam v krvavo červenom obzore a počítam, koµko takýchto západov slnka som premrhal myslením na zbytočné slová.
Niekoµko zalapaní po dychu ma vracia do reality, kde vtáci lietajú po svojich vyznačených koridoroch leteckej dopravy a kriľovanie znamená vľdy katastrofu.
Červená sa mení na fialovú, svet umiera svojim pomalým tempom s fajčiarskymi prestávkami horiacich raketoplánov.
Neschopnos» zmeni» svoj osud sa vyrovná neschopnosti Boha zmeni» človeka ak nechce.
Slobodne sa dívam na horiace lietadlo zapadajúce za obzor.
Zapadám s ním, som pilot toho lietadla.
napísanísané:: 27.6.2007
prečítalo:: 1113 ludí