k6.sk - literárny server

„Ľudia aj tak nič nepovedia,“ vydýchol dym z cigarety, až sa mi chcelo...Pomodlila som sa: „Ó, Bože!“ Pozrel sa do diaľky a pokračoval: „Ako som teda vravel, ľudia kašlú na to.“ Sadla som si do trávy a pohladila som zem. Jazz vo mne hral a ja som bola sama so svojou samotou. Všetci sme sami a máme na sebe tie malé modré svetielka, ktoré Japonci už aj merajú. Šum lesa a šum letiska. Všetci niekam odchádzame. Letíme a utekáme. No myšlienky nás všade dobehnú. Diery v plafóne sú také veľké, až mám pocit, že...Vždy keď z opitosti vraciam, cítim sa ako rocková hviezda. Pozrem sa do zrkadla a vidím milenku Micka Jaggera. No milenky predsa niesú rockové hviezdy. Moje deti fajčia trávu. S manželom som sa o tom ešte nerozprávala, on sa totiž stále jebe v nejakej piči. Letiská
á
á
„Pani, stratili ste pas? Prosím vás, vyzujte si topánky a ja vám zatiaľ s gumenými rukavicami prehľadám kufor.“
Nič tam nenájdete, len myšlienky ktoré mám stále so sebou.