k6.sk - literárny server

už ich sledujem roky, ich zelené uniformy nepodliehajú módnym trendom. ich spôsoby sa nemenia tiež. Sú z roka na rok agresívnejšie. zelený pruh zelená uniforma doposiaľ červené majáčiky. moje prvé stretnutie s týmtp zvláštnym druhom bolo okolo roku 1988, na rohu našej kľudnej ulice kde mi kontrolovali bicykel. môj malý modrý bicykel. pamätám sa na žlto biele auto žigulák s nápisom VB na kapote a s modrými majákmi. mal som strach, pretože z rozprávania mojich rodičov boli týto zelený ujovia zlý. potom som v izbe kreslil vlajky. sovietsku, československú a východonemeckú. Z dalšieho rozprávania som sa dopočul že môj dedo bol zbitý týmito pánmi niekedy v období začiatku 60 rokov. Boli to premňa zlý ujovia ktorý bijú môjho deda a tým to haslo. Toto zvláštne obdobie môjho života si dobre pamätám. O rok neskôr niekedy v novembri sa stalo niečo.Celé námestie štrngalo kľúčmi, moja mama robila vo VPN novinárku a ja som sa tešil že sneží a že mama aj oco sú šťastní. štastný som bol aj ja. chodil som na výtvarnú k šibnutému ujovy a je dosť možné že už vtedy som sa stretol s Dorotkou.

preskočím zopár rokov a dostanem sa do doby nedávno minulej. za celú tú dobu sa môj názor na tých pánov v blikajúcich a hučiacich autách nezmenil.
zostáva rovnaký tak isto ako zostávajú rovnaký oni.
tých pár stretnutí s nimi nebolo nikdy veľmi príjemné. Slová ako "stoj lebo strelím", "všetko na kapotu" stali sa opakujúcim sa javom.
Prečo sa ich bojíš Matúš? spýtala sa ma raz Dorotka..snažil som sa jej vysvetliť a na príkladoch uviesť dôvod...no bol som odbitý vetami o mojej super slobode. Nuž pravda je bohviekde.

Momentálne vidím (a to média nesledujem), že predsa len niesom blázon trpiaci stihomamom.
Udalosti ktoré nesledujem si predsa len nájdu cestu do môjho príjmača a ja potom, s chrípkou skoro už o jednej v noci píšem moje piate cez deviate na K6 lebo sa domnievam že je to správne. priznám sa nevládzem a tá bolesť v hrdle a moja teplota len stúpajú a stúpajú....
A možno majú tí chlpatí tiež len teplotu a potom: Píšu krivé výpovede, ohrozujú zdravie mojich blízkych aj vzdialených občanov, berú úplatky od známych aj neznámych, bijú deti na koncertoch, nežne sa prizerajú ako ich kamoši s oficiálne akceptovanou nálepkou "slovenská pospolitosť" páchajú násilné činy, zatvárajú prsty do šuflíkov a v neposlednom rade sa dopúšťajú porušovania práv a ľudských slobôd (a bacha toto je tá posledná kvapka) občana inej štátnej príslušnosti ktorý sa opovážil neposlúchnuť rozkaz policajta.
spolu s našim politickým smerovaním môžem s čistým svedomím a vedomím verejne (zatial ešte slobodne) vyhlásiť že polícia sa stáva nástrojom moci umlčať pravdu.