k6.sk - literárny server

Za(s)lepený láskou

3
Kože natiahnuté
Na tváre
Jedno námestie a
národné divadlo
Budova tak ľahostajná
K nášmu predstaveniu
Matúš Martin Vlado
3
kyselinové papiere
O ktoré som sa nepodelil
Rozleptali záclony
Na oknách cez ktoré
Pozeral som
na svet
Som sebec a bolí to
Ale nepodelil som sa aj o
Bolesť zo sebectva
takže
možno som len citlivý
predsa len
keď som sa v lesoch
rozprával
s Bohom
modlil som sa
hlavne
za nás troch


bez názvu a pre Matúša - verím že si sa s tým všetkým konečne vyrovnal

Ja píšem ja píšem
Ozýva sa z ich textov
A pritom len slová ktoré znejú
Na sto míľ ďaleko
Je mi na zle zo všetkých
Umelcov?
Čo predávajú vety namäkko
Predstieraná zúrivosť
a
v topánke hovno
keby aspoň na to hovno stúpli a
bolo po práve
symbolom na ich zástave
Nielen anonymne
dojebali dvoch fízlov
ako ja
Dva roky dozadu
hádzať
slová na papier
s absenciou nápadu
až sem cítiť ten
karneval odpadu
Smrdí to viac
než to v čom som bol
Až po uši
a
nálepka báseň tomu nesluší
Silné slovo
nenahradí
Autentický obraz
Ten vnútorný pocit
a
intímnosti na doraz
Vyrovnanie sa zo skutočnosťou
Nemeniť svet
Krkolomnými vetami
ale pocitmi


perpetuum už uverejnené bolo ale kvôli miláčikovi pred 3 týždňami stiahnuté -- dnes bola pravdovravná noc tak preto..

Perpetuum mobile

Pozor!
Nech vašu starú
Závislosť
Nenahradí nová
Hovoril pán v čiernom
Skôr obleku ako plášti
Nos neslúžil na príjem kyslíku
Ale eufórie a sily
kokakola v prášku
zmiešaná so sopľom
menila sa manu a
časom aj krv
už je to viac ako rok a hanbím sa
opisovať to takto skreslene
ale
Už desiaty deň unikám
Triezvym dohadom
A vaším pohľadom
Piť sa musí
preto
Sklopím oči a vety skracujem
Na minimum
So svojím jazykom tancujem
Divokú sambu
Tak sa mi to páči
Ešte jeden trpký úsmev a
Som v tom
Možno zajtra dobojujem
A stanem sa robotom
Vždy som ním chcel byť
Fičať len na vzduch a povinnosti
Perpetuum mobile tak cenené
V našej spoločnosti