chátranie
autor:: neab
rubrika:: poezia
Telo sa hojí
a chveje sa
miluje slnko
a načahuje sa za mesiacom
mesiac mu rozpráva o čase
motá mu hlavu
svojimi cyklami
mesiac je dobrý
mladý a mocný
aké ťažké je nemilovať ho
ťažké je sa preňho nehojiť
Telo je povoľné
a relatívne dosť toho vydrží
otvára sa tvojmu
ako sa tvoje otvára
miluje vodu
a rovnako rado sa ohňu oddáva
Telo krásne rastie
podobné divokej tráve
z ktorej sa olej lisuje
telo len ťažko rozozná
milenku od matky
no nie všetky kože
mu voňajú rovnako
Telo je hlúpe
ako decko s hladnými očami
vie spievať mnohými hlasmi
a dospieva podľa výchovy
Telo je bohaté
prijíma množstvá času
ktoré mu ani nepatria
z múky si robí zásoby
víno však odmieta skladovať
akoby robilo naprieky
zúfalstvu v myšlienkach
Telo je všetkým len nie je človekom
a ľudia krehkí
sú ľahko rozbitní
podobný fúkaným ozdobám
míňajú sa hlavne cez sviatky
akoby zrazu oslepli
zabudli dopriať ich telám sladkosti
Telo je chce vidieť
a hlavne chce zotrvať videné
miluje svetlo
a túli sa k tme čo ho rada pohltí
tma tá má pochopenie
a telo má len málo znalostí
rado ju počúva
rado ju objíma
rado ju vidí a nechce vidieť viac
možno mu nedať to čo chce
Telo je naivné
uverí mnohým
čo po ňom pátrajú
tak ako kvety
sa rado rozvíja
každému zdroju svetla
pripíše hodnotu slnka
telo sa vyžíva v nežnostiach
stačia mu falošné stálice
Telo sa rado premieňa
žiada si dobré ruky
a nerado niečo robí svojimi
tvoje sa nahne nad moje
a moje potom zašepká
zakaždým keď ideš na mňa hrať
podobné strunám si chvejem vlasy na hlave
kožu si napínam
vidíš to
vidíš
a počuť to počuješ
v úderoch na bubon
celé ma na novo skomponuj
Telo je v podstate úbohé
vyznáva jahody
a sladkú chuť praliniek
telo má rado záhrady
nechá sa zarásť hocičím
len aby splynulo s krajinou
keď telo leží
v dobrej polohe
samo sa nerado pohýna
neviem či čaká na nejaké náručie
alebo na prsty z oblakov
skôr ho však pôda zeminou objíme
ako sa dočká lietania
Telo si nežiada priateľov
telo si žiada proteíny
zvykne si nakoniec na všetko
a to má s dušou spoločné
a chveje sa
miluje slnko
a načahuje sa za mesiacom
mesiac mu rozpráva o čase
motá mu hlavu
svojimi cyklami
mesiac je dobrý
mladý a mocný
aké ťažké je nemilovať ho
ťažké je sa preňho nehojiť
Telo je povoľné
a relatívne dosť toho vydrží
otvára sa tvojmu
ako sa tvoje otvára
miluje vodu
a rovnako rado sa ohňu oddáva
Telo krásne rastie
podobné divokej tráve
z ktorej sa olej lisuje
telo len ťažko rozozná
milenku od matky
no nie všetky kože
mu voňajú rovnako
Telo je hlúpe
ako decko s hladnými očami
vie spievať mnohými hlasmi
a dospieva podľa výchovy
Telo je bohaté
prijíma množstvá času
ktoré mu ani nepatria
z múky si robí zásoby
víno však odmieta skladovať
akoby robilo naprieky
zúfalstvu v myšlienkach
Telo je všetkým len nie je človekom
a ľudia krehkí
sú ľahko rozbitní
podobný fúkaným ozdobám
míňajú sa hlavne cez sviatky
akoby zrazu oslepli
zabudli dopriať ich telám sladkosti
Telo je chce vidieť
a hlavne chce zotrvať videné
miluje svetlo
a túli sa k tme čo ho rada pohltí
tma tá má pochopenie
a telo má len málo znalostí
rado ju počúva
rado ju objíma
rado ju vidí a nechce vidieť viac
možno mu nedať to čo chce
Telo je naivné
uverí mnohým
čo po ňom pátrajú
tak ako kvety
sa rado rozvíja
každému zdroju svetla
pripíše hodnotu slnka
telo sa vyžíva v nežnostiach
stačia mu falošné stálice
Telo sa rado premieňa
žiada si dobré ruky
a nerado niečo robí svojimi
tvoje sa nahne nad moje
a moje potom zašepká
zakaždým keď ideš na mňa hrať
podobné strunám si chvejem vlasy na hlave
kožu si napínam
vidíš to
vidíš
a počuť to počuješ
v úderoch na bubon
celé ma na novo skomponuj
Telo je v podstate úbohé
vyznáva jahody
a sladkú chuť praliniek
telo má rado záhrady
nechá sa zarásť hocičím
len aby splynulo s krajinou
keď telo leží
v dobrej polohe
samo sa nerado pohýna
neviem či čaká na nejaké náručie
alebo na prsty z oblakov
skôr ho však pôda zeminou objíme
ako sa dočká lietania
Telo si nežiada priateľov
telo si žiada proteíny
zvykne si nakoniec na všetko
a to má s dušou spoločné
napísanísané:: 5.11.2008
prečítalo:: 1059 ludí