Predsúdené

autor:: winy

rubrika:: poezia

Aké mal predsudky Arnold Einstein,
keď počul ľudí tretej triedy chybiť?
Keby začul mladý Bach
Poemu čo zložil Jiří Fibich,
čo by majster povedal, keby dielo videl?

Aké máte predsudky, voči veciam hĺbky,
keď viíte iba penu, nepoznáte tiché vŕbky,
nespoznáte, júj, ja veštím, jediného, to sú zvesti,
čo poviete, čo súdite, čo mienite, nevidíte, urobíte,
zasmejete sa?

Keby bol svet bohatší na Dalího úsmev,
keby hriešny omyl, svetlo sveta uzrel,
keby vtedy povedala svoje prvé áno,
noc by bola nádherná, dokonca i ráno.

Keby súdil živý Boh,
duše v telách mŕtvych,
k svedomiu nás priviedol,
Som jedna z radov prvých,
čo odložia predsudky jednoducho bokom.
Pozrú hore triezvym okom i povedia,
že pravda nie je jedna a zbytočným prepychom
je nedeľa kvetná.

Aké boli predsúdky,
nesúdneho Boha,
kde nebola ruka Božia,
tam šliapala noha,
riadiť živých, súdiť mŕtvych,
to je osud jeho.
AN'ATKH* mu to pridelil,
nemôžme byť bezo neho.

PREDSUDOK

napísanísané:: 20.9.2005

prečítalo:: 1075 ludí