k6.sk - literárny server

Prsia nie su dve bambule pre lasku, aby bolo jasno!

Bola som totálne v riti, dalo by sa v skratke povedať.
Trpela som chronickou nespavosťou, zuby som si umyvala až poobede.
Nebola som lenivá, ale nemala som proste nato čas.
Ach, a sprchovanie bola len taka rýchlovka. Umyť pazuchy, pipinu a von.
V zrkadle som marne hladala moje stare ja. Vlasy mastne, akorat som si rychlovka šmik šmak ošmigala vlasy a oprala par veci. Natiahla som si muzove ponozky, lebo svoje sa mi niekde stratili.
Bolo to vsetko nepodstatne.
Co bolo podstatne - aby som mala vela mlieka. Myslela som si, ze ho mam malo a ze Vincent trpi hladom. Samozrejme ze to bolo somarina. Muz mi vravel, aby som sa v zrkadle pozrela na svoje prsia a ze sa mam nato pozerat realne. Podla velkosti mojich kojidiel mam urcite vela mlieka, vravel mi. Stala som pred zrkadom a mal pravdu, ze moje prsia sa rapidne zmenili. Aj napriek tomu som sa obavala, ci to staci. NemohlA som si to sama sebe vyhovorit, asi to bol poporodny sok.
Po byte som chodila len s obnazenymi prsiami. Neustale. Vlastne som chodiť nemohla. Nevladne som lezala v posteli a stale vytahovala tie moje kozy. Koselu hore a dole hooore a doooole. Moj celodenny job.
Je to tak. Matky po porode maju jeden strasne velky prsny problem. Doslova ukrutne je, ked sa tak treti den po porode naleju. To sa neda slovami ani popisat. U mna sa to nalialo tak vecer. Sla som si umyt zuby a nemohla som sa sklonit k umyvadlu, lebo mi prekazali prsia. Velkost by nevadila, ale ta bolest! Stala som v chodbe v nocnej koseli a s otvorenymi ustami som si chytala moje prsia. Moje prsia? Nie, chytala som si dva cudzie betonove telesa. Naozaj, verte mi, to ste este nezazili, ked sa vam naleju. Je to masaker. Horia ti a su strasne velikanske, neoblecies ziadnu podprsenku, lebo tvoje krasotinky ti narastu aspon o dva cisla. Mliecne zlazy su zdurene na dvojnasobny oblem svojej velkosti a ty sa pytas: To co je za hrozu?
Ved co som cakala. Mama mi tiez vravela, ze mat deti nie je med lizat. Ja som si celych 9 mesiacov vysnivala, ake to bude nadherne, budeme sa stale tulit a vsetci budeme stastni. Realita, je ina. Endorfiny sa pomynu a nastanu zaujimave noci. Maly place a place otvára neustale pusinu, chce ist k cicke. Som hotova, Uz zase? V noci je to najhorsie. Len co maly tak trocha zakvika, uz sme obaja riadne nasrani. Kedze este nemozem chodit, musi sa iniciativy uchopiť moj mangel. Prisiel na jednu fintu, ze ked malemu bruci jednu monotonnu toninu do uska, tak prestane nariekat. Tak s nim kruzi, polonahy v trenkach kolo za kolom v nasej spalni, mota ho do stran. Ja iba kukam spoza periny.
Ked sa ukludni, vymenime plienky a dajako to vydrzime do rana. Nastastie sa bruciace manevre neopakuju viackrat v noci.
Mam zapalene prsniky, potieram si ich dajakou smradlavou mastou. Nic to nepomaha. Mam pocit, že sa idem zblaznit. Zakazdym, ked ho mam kojit, mam taku hrôzu v ociach. A s akou vervou nasaje tu napuchnutu zapalenu bradavku! Vincent upada do blaha, a ja do komatickej bolesti. Akosi to nesedi.
Z apoteky som dostala na recept elekricku odsavaciu pumpu. Vsetko som to zapojila, prsia som vsunula do dvoch umelohmotnych priesvitnych nadob, zapla spinac. Cely mechanizmus sa dal do automatickeho chodu za doprovodu nasavajuceho zvuku.
Prve co mi napadlo: kde su moje pekne dve bambule pre lasku? Je mi uz jasne, ze pre lasku myslene nie su. Teraz ich tu taha cudzia sila von a von a po chvili zacinaju do tych dvoch nadob striekat jemnucke pramienky materskeho mlieka. Pod tym tlakom som nemohla ani rozoznat, ze v tych nadobach mam moje prsia. Je to viac nez perverzne.
Je to ale nepodstatne. Co je podstatne je, aby som mala vela mlieka.
Ale ja nechcem nikoho strasit, ved byt matkou je jedna nadherna vec. Pri prvom dietati je to vsak sok. Je to ako ked vas niekto hodi do priepasti a vy pocas letu pozerate, kam to podate. Je to radikalne. Zrazu si na uplne inej kolaji. Bolo mi jasne, ze je pre mna vsetko uz fuc. Uz sa musim vo vsetkom krotit. Niezeby som bola dajaka party ludra a neutale zurovala. Ale uz proste nemozem tak vyskakovat ako predtym. Sice som mala cas sa nato pripravit 9 mesiacov, bolo mi jasne, ze tehotne brucho nebudem mat vecne. Ale ako sa to bude vsetko diat, to ukazala az prax.
Totalne inak som sa citila, ked k nam prisla nasa prva navseva, par kamosov. Vsetci mali obrovske hlavy, slonie hlaviska. Je to neuveritelne, ake velke gebule mali v mojich ociach!
Vytahovali na nas temy, ktore boli na mile vzdialene od nasich kakanic a prvych cikanic do elekrickej zasuvky. Vsetci robili ťuťu do perinky a ja by som ich najradsej v tom momente vyhodila za dvere. Nicomu som nerozumela, iba som tak nemo hadzala ocami z lava do prava. Jedine co ma zaujimalo, bola tvaricka mojeho miminka. Moj obzor bol minimalizovany na ten miniaturny objekt v perinke. A ci Drôt pojde do Egypta alebo nie, tak to som mala fakt u riti.
Materinsky instinkt ma doslova zbombardoval. Prve dva dni po porode som nespala. Stale som sa na nho pozerala. A dycha este? Neustale som sa naklanala k malinkemu nosiku a nacuvala, ako dycha. Nedokazala som sa ukludnit. A vobec som nebola unavena.
Bola som “hai”. Bola som na drogach. Ale takych prirodzenych, endorfinickych. Keby telo neprodukovalo tolko omamnych latok, ako su endorfiny, asi by som uz nechcela po druhy krat rodit.
Prve drogove obdobie bolo ozaj prijemne. Dala by som si to este raz. Ked sa rano maly zobudil, pozorovala som, ako sa po dlhsom vrteni pomaly zobudza. Do okien nam zavitalo krasne svetlo noveho dna, vtaky cvrlikali akosi krajsie, ako obvykle, s nadhernou melodiou. Aj krakanie vran malo daco do seba. Vsetko bolo tak harmonicke. Nasledujuce dni zacala na mna sadat ale tazka unava. Strasne tazka. Zivanie nebolo zivanim ale minutovym rozdrapenim mojich ubohych ust. Aj napriek tomu som zaspala iba tazko. Moje oci boli neuveritelne napuchnute. Mangel ma uz nutil, ze si musim oddychnut, pospat si, ale ja som bola taka prepnuta. Az raz v noci, ked si obaja spokojne oddychovali, tak som sa na silu zmeditovala na hladinu, kde som nasla vnutorny klud. A zaspala som. Kazde dve hodiny sa maly budil a ja som zaspala tak tvrdo na tie dve hodiny, tak strasne tvrdo. Potom sa mi uz zaspavalo lahsie. Prvy krat to bol vsak boj o spanok. Vsetko sa stabilizovalo. Dokonca som potom uz ani nevedela, kedy som maleho kojila. V polospanku som si ho privynula k telu a viac neviem. Pocuckal a nato odpadol ako napity komar. On totiz nema postielku a spinka s nami na manzelskej. Detske postelky s ochranymi tycami su pre mna ako vezenska cela. Mam z toho traumu. Pamätam si, ako marne placem, nohy mi trcali spomedzi tyciek, ktorych som sa so strachom v ociach drzala a chcela som ist vooonnn!!!!!Tejto hrozy ho chcem usetrit.
Dnes je nam to uz vsetko smiesne. Casom sa to vsetko znormalizuje, hormony nie su uz tak sibnute a Ty si vychutnavas poobednajsie mazlenie s krpatym milacikom. Jemne sa k Tebe prituli a rucickami hlada Tvoju tvar. Je to dojemne. Je to naozaj to, preco sme tu!! To Ti v tom momente napadne.
Zvykla som si na to, ze chce byt stale pri mne a ze je to proste moje druje ja. Beriem ho so sebou, aj ked idem na zachod. Mame uzku kupelku, tak tam vzdy sermujem a bojim sa, aby som mu neobila hlavicku o kachlicky.