k6.sk - literárny server

Nad vacsinou tohoto tmaveho, husteho, nehostinneho a pradavymi zahadami opradeneho lesa, pysiaceho sa bujnou vegetaciou sa rozpretrela husta az do morku prenikajuca ciernocriena tma, ktora zacala pomalicky, ale zase s istotou precizneho kralovskeho vybercu dani padat na okolity nadherny , ale zato velmi mysticky kraj. Svit malych kusockov troch od seba nevela vzdialenych na prvy pohlad nezbednych mesiacov osvetloval neupravovanu, nepouzivanu priam bujnou vegetaciou zarastenu klutatu cesticku, ladne sa vlniacu medzi tymito majestatnymi vrchmi a nekonecnymi tmavymi priepastami, ktorych dno nevestilo veruze nic dobre. Mrazive ticho pretalo radostne zaerdzanie velmi dobre stavaneho kona s mierne prihrbeny, majestatnou postavou vrhajuci obrovsky tien, so sirokymi ramenami a obrovskymi rukami, ale stihlim driekom, so sibalskymi sedomodrimi ockami a vecnym usmevom, zahaleny, zahadnym ciernym jazdcom sa miernym poklusom priblizoval ku okraju tmaveho nehostinneho, este riadne neprebadaneho lesa, kde uz nie len ludska noha nevrkrocila dlhsi cas. Tento zahadny pocestny, hned na prvy pohlad pre neznale oko okoliteho pozorovatela vyzeral, ze uz je na svojich cestach dlhsi cas, ze priesiel pri svojej nekonecnej puti uz stovky ba priam tisicky mil a jeho kon uz klusal na mnohych cestach. Ale podme sa opat vratit k opisu tohoho zahadneho rytiera – cierneho rytiera. Cez ramena az po konsky chvost vysel uz trosku osarpany rubinovo krvavy cierny plast. Sem tam sa objavila nezbedna diera, cudne sa skryvavajuca za nariasenu kedysi velmi honostnu latku. Na kedysi majestatnom, uz trosku teraz zaslym casom a naozaj bojovne vyzerajucom ciernom brneni, podla neho bolo vidiet ze tento tmavy jazdec je z urodzeneho rodu. Pretoze vysadu nosit tuto staroveku zbroj mala len kralovska straz, do ktorej mohli vsupovat len mlady a urodzeny slachtici, plny idealov a dychciacimi za novymi dobrodruzstvami. Vycvik clena tejto elitnej kralovskej jednotky, trval vyse dva lukenske roky. Veru naozaj to nebola prechadzka ruzovou zahradou, bol plny fyzickeho a psychickeho vypetia a mlady novicovia vacsinou siahali na dno svojich sil. Odohraval sa v starobilom klastore za hlavnym mestom, ano v klastore pretoze tyto rytieri, ktory ochranovali a milovali svojho krala, nevahajuc polozit za neho svoj zivot, veru dochadzalo v poslednych rokoch k tomu naozaj casto, boli okrem zasvetenia do umenia roznych kultur a technik boja s rozmanitymi zbranami zasveteny aj do duchovnej stranky. Najlepsi sa ucili zdokonalovat v prastarej magii, ktora drieme v kazdom z nas, ktoru treba pomocou roznych cviceni dostat na povrch a vediet ju vyuzit pre svoj prospech, vlastne pre pre prospech obrany svojho krala a svojej vlasti. Na tomto brneni bolo vidiet nespocetne mnozstvo otlcenim, kazda jedna rana bola pamatnik nejakeho boja, veru jeho majitel uz vybojoval vela bytiek. Brnenie uz nemalo svoj povodny bojovy lesk a prezilo uz svoju zaslu slavu. Ale aj tak bolo velmi lahke a pohodlne a chraniace svojho majitela jednak proti fyzickym utokom a jednak aj proti magickym silam zlomyslelnych carodejov. Pri naozaj prekrasnom kozenom opasku s nadhernou sponou s natvrdsieho diamantu sa mu hompalal ohromny nadherne spracovany mec, pochadzajuci este z cias pred temnym chaosom, opradeny mnohymi temnymi silami, bola to naozaj velmi nemilosrdna a niciaca zbran v rukach obratneho bojovnika. Na zadnu cast konskeho chrba, prikrity plastom bol ulozeny ochranny stit so zmesi roznych zahadnych kovov, nad ktorym by nejednemu alchymistovi pookrialo srdiecko a chcel by ich mat vo svojej dielnicke, boli to davne zakazane zluceniny podla prastarych receptovv, ktorych vysadu nosit mali len kralovsky rytieri. Tento stit vydrzal aj neskutocny naraz a dokazal svojho nositela ochranit aj pred strelami z kvadra kus, ktore uz narobili medzi ludmi tolko skody.

Z nedalekeho lesa sa ozval dlhy az do morku kosti prenikajuci drasajuci nekonecny skrekot rozhlahujuc sa po celej temnej doline. Tazi de Tore si tuhsie pritiahol svoju zlatom tepanu ozdobnu sponu na svojom dlhom plasti a nadvihol si stit na tmavej ciernej prilbe. Zavrel vesele oci a na tvari sa mu objavil jeho usmev, ktory vsak uz odradil tolko panien. Prebresla mu hlavou len jedina myslienka, a je to tu zase, znova sa stretavaju, bolo to uz naozaj davno. Znova sa ozval ale hlasnejsie ten prenikavy skrekot s ovela vacsou intenzitou, bytost ktora tento zvuk vydavala bola o kusok blizsie a rutila sa rychlo predierajuc sa na kraj lesa. V ialke bolo pocut lamanie a praskanie stromov, vtaci a zver co hladala svoju zachranu sa racala rozprchat vsetkym moznymi smermi. To uz ale rytier spozornel, pohybom hlavy si zaklopil svoj stit na helme, ktorej chochol uz davno stratil svoju sviezost. Tasil svoj obrovsky mec, ktory v ruke stisol svojou ohromnou silou, takmer nadludskou silou, cim sa vytvorila suhra jednej bytosti a meca. Ten sa mierne roziaril po svojich ostrych a nebezpecnych okrajoch. Nevedel akym sposobom to vzniklo, ale mierne mu brnelo pri tom jeho rameno, a zalievalo ho teplo, ktore uz mnohokrat pri podobnych situaciach zazil, znovu sa usmial, bola to prastara magia, ktora bola splynutim zivotnej energie cloveka a zakazanych zlucenim z ktorych bol vyrobenych mec, pre obycajnych smrtelnikov uplne neznamych kovov. Druhou rukou, doladiac si ocharnnu rukavicu siahol po svojom ochrannom stite na ktorom sa nachazal jeho rodovy erb, kosostvorec s malou ciarkou uprostred a malou kvapkou krvi ktora vytekala z tejto ciarky. Takto zvysujuc svoju osobnu ochranu pobodol svojho verneho tmaveho kona, ktory niesol tuto obrovsku vahu ako pierko a vrhol sa s bojovym krikom kralovkych rytierov smerom k tejto obrovskej bytosti, ktora sa uz vynorila obrovskymi skokmi z okraja lesa, so svojimi malymi neuveritelne prijemne vyzerajacimi malymi sibalskymi zelenemy ockami. V tom neuveritelny obrovskych zapach vbehol do nosa rytiera , ktory sa otrasiac zatvaril sa velmi zhrozene, ale jeho vecny usmev mu vsak nezmizol s tvare, teraz vediac ze bliziaca sa bytost je Orgy velky trol s obrovskymi styrmi rukami .....

To by continued ....