Noah Samuel - Dno nemá dno

autor:: Noah Samuel

rubrika:: poviedky

Noah Samuel - Dno nemá dno

Na brehu jazera som videl chlapca,
ktorý kreslil na vode kruhy.
Odetý v roztrhaných krátkych nohaviciach
a pásikavom tielku zamyslene,
s akýmsi šibalským úsmevom na tvári
ťukal asi meter dlhou paličkou po hladine vody.
V tej chvíli som vnímal svet akosi inak,
- citlivejšie.
Cítil som to neopísateľné divné chvenie,
ktoré je predzvesťou niečoho neznámeho,
mysľou nepobozkaného.
Viem, že ten chlapec nechápal
a nesledoval poetickosť svojej činnosti
a ani to nebolo v tej chvíli podstatné.
Plával som pár metrov od neho,
bola strašná zima.
Slnko prehrávalo boj o priestor na oblohe,
vietor spieval jednu zo svojich obľúbených piesní:
„človek, človiečik,
neunikneš spiacej pani veternej,
ktorá práve škriabe na dvere...“.
Ako som plával pozdĺž toho nie práve najčistejšieho jazera
(zamyslený a tak príjemne osamelý),
kruhy na hladine,
zrodené činnosťou detskej fantázie,
tancujúce na vode,
ma nepríjemne prenasledovali.
Zrýchlil som tempo
a začal som lapať po dychu.
V tej chvíli mi hlavou p o - m - a - l y
kráčali spomienky na detstvo a rany,
ktoré som počas duševného rastu utrpel.
Boli opäť hnisavé.
Krv. Všade vôkol krv.
Jazero zaspalo,
už nebdelo ako ticho odeté do čierna.
Chlapec pre zmenu ťukal paličkou do piesku
a prebúdzal v ľuďoch spomienky,
- živé pohrebné truhly ľudstva.
Spomienky na Teba a taktiež na Vás.
Náhle sa zotmelo,
ocitol som sa v prázdnote,
krv mi usychala na tele
a nepríjemne ma ťahala na pokožke.
Prekvapilo ma, že tam bol opäť aj ON.
Predstavil sa, ako moje svedomie,
až vtedy som mu videl do tváre.
Nebol to chlapec v deravých krátkych nohaviciach,
ale starec, ktorý nedýchal svet do plných pľúc.
Pozeral na mňa celý čas spoza zrkadla
a ja som cítil (cítili sme spolu),
že svet je jednoduchší, ako som si myslel.

/07.január 2004/

napísanísané:: 12.7.2004

prečítalo:: 1332 ludí