Hosť

autor:: Vendetta

rubrika:: poezia

V časoch bezsenných tichých nôc
zvykol si ma hladiť po vlasoch
tak ako každý čas, keď mesiac stráži
na krídlach oblakoch popretkaných
vkrádal si sa mi do hlavy
Viem, zaslúžim si tvoju krutosť hry
veď každý má svoje malé prehrešky
Zranila som
Ublížila
Zneuctila
TEBA
Za to ty berieš si moje telo
hrávaš sa s ním
strhávaš so mňa cudnosť jasmínov
a ružou s nožmi miesto tŕňov
prejdeš mi po chrbte ako pichľavý mráz
si nebezpečná známosť

malý princ zavzdychol
na to si sa usmial
a ja som vtedy pocítila, že bez teba nemožno žiť
Krútim sa v perinách
panenská červeň kvapká na ne
kričím o pomoc starej panej
Ešte sa zasmeješ
diabolské zuby na pamiatku vyceríš
šarlátové písmeno nimi nakreslíš mi na prsia
a nadránom tak ako si prišiel znovu
bez ostychu odídeš
Nemôžem plakať, tí vedľa by to začuli
ja vstanem a opäť nevinnosť zvanú dievča
v sebe predstieram
dlhé hodiny ťa cítim ešte zo seba
dýcham z tvojho dychu
deň sa miluje ako s tebou pomaly snívam...
... to ty si môj strážca nočných snov.

napísanísané:: 27.6.2006

prečítalo:: 1070 ludí