od slavky h.
autor:: vevericky nehovoria
rubrika:: haluze/blbosti
Prílišná túžba po samote môže spôsobiť izoláciu...
Áno, ale čo je horšie – izolácia od okolitého sveta alebo od seba? Všetci sme zaslepení úspechom, karierizmom a všetkými nárokmi, ktoré na nás spoločnosť kladie. Ale spoločnosť sme my, my si vytvárame tento systém. Nesedí nám, ale prispôsobujeme sa mu, nechceme vedieť, že mu vlastne slúžime, sme jeho predĺženou rukou. Od rána do večera na niečom pracujeme, rozmýšľame, ako dosiahneme to, po čom túžime, respektíve to, čo považuje spoločnosť za úspešné. Doma relaxujeme najjednoduchším spôsobom, sledujeme televíziu, noviny, „skutočné“ cudzie problémy, tie teraz fičia, to nás dojíma a prehlušuje naše vlastné potreby. Keď už sa vezieme v kolotoči, nie sme schopní utíšiť sa, aby sme počuli, čo nám hovorí naše vnútro. Nevieme, čo vlastne chceme, čo nás vyjadruje a čo nie, čo by sme chceli a mohli priniesť ostatným. Chvíľková samota nás môže znovu spojiť s naším vnútrom, ale aj s ostatnými.
Áno, ale čo je horšie – izolácia od okolitého sveta alebo od seba? Všetci sme zaslepení úspechom, karierizmom a všetkými nárokmi, ktoré na nás spoločnosť kladie. Ale spoločnosť sme my, my si vytvárame tento systém. Nesedí nám, ale prispôsobujeme sa mu, nechceme vedieť, že mu vlastne slúžime, sme jeho predĺženou rukou. Od rána do večera na niečom pracujeme, rozmýšľame, ako dosiahneme to, po čom túžime, respektíve to, čo považuje spoločnosť za úspešné. Doma relaxujeme najjednoduchším spôsobom, sledujeme televíziu, noviny, „skutočné“ cudzie problémy, tie teraz fičia, to nás dojíma a prehlušuje naše vlastné potreby. Keď už sa vezieme v kolotoči, nie sme schopní utíšiť sa, aby sme počuli, čo nám hovorí naše vnútro. Nevieme, čo vlastne chceme, čo nás vyjadruje a čo nie, čo by sme chceli a mohli priniesť ostatným. Chvíľková samota nás môže znovu spojiť s naším vnútrom, ale aj s ostatnými.
napísanísané:: 18.11.2006
prečítalo:: 1333 ludí