k6.sk - literárny server

plánka a háďatko

chuderka plánočka.
potichu, ale plazivo rastie do svojich rozmerov.
časovaná bomba jej tiká pod srdiečkom.
netuší, kedy nastane jej deň.
jalové očká vypliešťa.
vie krásne spievať.
spieva a občas tancuje.
krátke piesne, je schopná ich vymýšľať na počkanie.
teraz má strach.
z budúcnosti.
z terčov a útokov.
teraz sú šípky nasmerované proti nej.
na malú plánočku.
len prvý deň je doma a cíti sa izolovaná.

dovyšívala som obrus.
nazvala som ho matka a krčahy.
pomaly ho vystieram dlaňou.
som nepraktická.
prevláda na ňom žltá farba.
tvár matky je vyšitá žltou farbou.
krčahy sú červené.
nesie ich v náručí.
žltá farba sa rýchlo ušpiní.
slnko sa neušpiní nikdy.
môže byť aj tmou zasvinené.
stále je žlté a teplé.
plánočka je zelená v tvári.
je jej nevoľno.
potrebuje útechu.

skúsme ju nejako oklamať.
aspoň naplním lavór studenou vodou a opláchnem jej tvár.
voda sa ligoce.
azda pomôže plánočkinej zvädnutej pleti.
vo vnútri už zlomenej byľke.
v mysli už vyzametanej bytosti.
cítim to na krátke vzdialenosti.
k plánke sa bojím priblížiť.
držať ju aspoň za ruku, to by som mohla.
usmiať sa...
len tie oči, už ničomu nerozumejú.
teraz plánka čaká dieťa.
malý uzlík to bude.

radšej idem naplniť ten lavór.
kedy nastane koniec tupých dní?
plánočka!
„zdrapy duše sú moje háďatká.
v pôrodných bolestiach každý deň jedno z lona vypudím“... plánočka