Mandľové oči

autor:: insania

rubrika:: poezia

Pochmúrne ráno slepo pláva
v očiach hnedých, mandľových.
- Kôrová žena...
Zazerá z diaľav, hĺbka
zlatej studne tichom zviera, drží
za ihlice jemný opar bielej čokolády.

Výkrik papradí, pošliapaných
mandľovými očami, hodil ju celú
do neznáma. Pod rozsvieteným mesiacom
hľadá múdrosť vo hviezdach.
Klame?

Pred sebou, hádže ružovučké telo
bezbrannosti do rieky.
(Vo fialovom náručí
obloha plieska jej po zadku
zradným dychom voňavého listu).

- Moja Milá, z okrúhleho polmesiaca
padol Vám k prsiam úprimný svet!
- (Aj tak som vždy sama).

V intímnom prítmi zvlhčuje si konáriky
ani najjasnejšia hviezda...




napísanísané:: 9.12.2007

prečítalo:: 1493 ludí