k6.sk - literárny server

Je mi dobre. Ale mám zápchu. Myši a lienky nechcú zo mňa von.

Toto bude haluz, vraví ktosi. Myslím si to tiež.

Ži a nechaj žiť. Aj keď máš s toho riť. Spieva Marika Gombíková.

Nezavadzaj a nebráň. To je ako ten vtip: Dzedu uhni. Dzedo uhnil. A baba sa rozvalila na gauči. Spokojne umrela. Z úsmevom na líci. Konečne sa ho zbavila. Po šesťdesiatich rokoch manželstva.

Mená lodí stratených. Nevráti sa žiadna znich. Pánboh spravil do nich... ihlou vpich.

Haluze a blbosti. Už vidím päťku. Vo svojom chorobopise.