k6.sk - literárny server

Poďme sa nenávidieť
pľuť si do tváre
a na chrbty
bodať sa nožíkmi
a škaredo sa na seba pozerať
byť zviera

Otriasam dáždnik od slín
a vytriasam odpadky z kapucne
tuším ma nenávidia najviac

Vytiahol som mačetu
bodám, sekám,
odtrhávam kusy mäsa
z vlkov, líšiek, potkanov
psov, prasiat a chrobákov
krvácajúce kamene

A šialené slnko ešte šialenejšie praží
ležím pod morušovníkom
kde som sa narodil
v Monetovej záhrade
niekde hrá hudba
zatváram oči
celkom pokojný
Camus mi vraví:
takým večerom vďačím za
svoju predstavu nevinnosti

Prichádzajú
muži
ževraj z poverenia zákona
paragrafy majú zase beštiálne ústa
bijú chudáka Camusa
a jeho nevinnosť je už deflorovaná
svedčí o tom krv v jeho rozkroku

Bijú aj mňa
všetky tie zvieratá
boli tuším chránené...