Superemócia.

autor:: Martin Majerník

rubrika:: haluze/blbosti

Láska.
Láska ako dar.
Láska, ako dotyk.
Láska ako ju cítiš ty,
láska ako ju vidím ja:

Láska ako hrdina postkapitalistickej kultúry, z plechovky od Coca-Coly.
Láska ako zo škatuľky...- láska ako z veľkej mastnej krabice od Cheesbudgeru.
Áno, presne taká.

Láska je Superman.
Vždy rýchlejšie vzlietne k nebi, ako padá na papuľu.
Chodí skrytá, prezlečená za novinára s kostrbatým menom Clark Kent tak, aby aj najväčšiemu debilovi bolo jasné, že nie je presne to, za čo sa práve vydáva.
V jednej chvíli sa tvári jedinečne tuctovo a v ďalšej sekunde zbesilo pobehuje sem a tam, hľadajúc najbližšiu telefónnu búdku, aby tam mohla za päť sekúnd prejsť takou metamorfózou, aká motýľom trvá tri mesiace, byť pre zmenu tak tuctovo-jedinečná...
Pri tom zhone a intenzívnom myslení na dobro ostatných, si oblečie najprv svoje modré legíny, až na ne červené slipy od babky z Rimavskej Soboty a vystúpi z búdky celá zpomádovaná s vrtuľkou na čele a s takým úsmevom, že by ju cezeň ani vlastná matka nespoznala.
Ľudia si s otvorenými ústami na ňu ukazujú: „Áno, áno. To je tá láska. Láska nejde s módou. Ona je nadčasová. A to je super cool.“ Láska, s úsmevom Clinta Eastwooda, reže rukami železo a laserovým pohľadom páli knižnice.
Lieta si kade-tade a zachraňuje mladé ženy, pomáha starým slepcom prejsť cez prechod na zelenú a babke od vedľa zvesí zo stromu od strachu posrané mačiatko...
Prepáčte, ale komu ešte neprišlo zle, má na sedadle pred sebou pripravené papierové vrecúško. Teda ja držím Supremanovi palce, ale ešte že poznáme ten kryptonit...

napísanísané:: 20.10.2008

prečítalo:: 1273 ludí