Uvedomelý zo všetkých rovnakých
autor:: Tomasko Magath
rubrika:: psycho
Uvedomelý zo všetkých rovnakých
Kam sa len pozriem vidím len rôznych ľudí, ktorí sa smejú a sú smutní. Každý z nich má iné problémy a iné povinnosti. Tebe sa hnusí pohľad na všetky tie svetlá v ich očiach a nenávisť ti súpa od piat až po končeky vlasov, až kým neskríkneš to slovo, ktoré máš vždy na jazyku. Nechceš, ale hlava ti bezhlavo radí, aby si činil. Zvieraš sa v ťažkostiach celého tohto skazeného sveta a ty dúfaš, že príde raz odvaha a tá ťa posilní. Pokiaľ nemáš odvahu, tak sa ani nepokúšaj o niečo, čo by pokazilo celý tvoj život až na jeho koniec. Ty to však nezvládaš, nekontroluješ sa a naraz príde tá pravá chvíľa na prejavenie všetkých tvojich nezodpovedaných slov. „Vy skazené ľudské tvory ohúrené všetkými pokušeniami!“ – chvíľa ticha preniká do najhlbších štrbín sveta. V tej chvíli sa ti zmenil tvoj celý život. Keď sa rozplynula tá najtichšia chvíľa tejto chvíle, tak si začal premýšlať o príčinách a dôsledkoch tvojho odvážneho činu. Uvedomíš si, že táto spoločnosť, na ktorú si skríkol ťa nechápe a ty len nehybne stojíš a pozeráš, ako sa ti všetky tie bytosti ostre dívajú do očí a kričia nimi : „Ďalší iný!“ – ktorý má vlastne pravdu. A tí ostatní, ževraj „ľudia, ktorí sú inteligentní“ si ťa len kútikom oka prezrú a ími hluchými hluchými ušami vypočujú, sa pohnú ďalej a bez povšimnutia idú tam, kde len oni chcú. A ty len vo svojej mysli zostaneš taký, aký si a všetci na teba kašľú.
Kam sa len pozriem vidím len rôznych ľudí, ktorí sa smejú a sú smutní. Každý z nich má iné problémy a iné povinnosti. Tebe sa hnusí pohľad na všetky tie svetlá v ich očiach a nenávisť ti súpa od piat až po končeky vlasov, až kým neskríkneš to slovo, ktoré máš vždy na jazyku. Nechceš, ale hlava ti bezhlavo radí, aby si činil. Zvieraš sa v ťažkostiach celého tohto skazeného sveta a ty dúfaš, že príde raz odvaha a tá ťa posilní. Pokiaľ nemáš odvahu, tak sa ani nepokúšaj o niečo, čo by pokazilo celý tvoj život až na jeho koniec. Ty to však nezvládaš, nekontroluješ sa a naraz príde tá pravá chvíľa na prejavenie všetkých tvojich nezodpovedaných slov. „Vy skazené ľudské tvory ohúrené všetkými pokušeniami!“ – chvíľa ticha preniká do najhlbších štrbín sveta. V tej chvíli sa ti zmenil tvoj celý život. Keď sa rozplynula tá najtichšia chvíľa tejto chvíle, tak si začal premýšlať o príčinách a dôsledkoch tvojho odvážneho činu. Uvedomíš si, že táto spoločnosť, na ktorú si skríkol ťa nechápe a ty len nehybne stojíš a pozeráš, ako sa ti všetky tie bytosti ostre dívajú do očí a kričia nimi : „Ďalší iný!“ – ktorý má vlastne pravdu. A tí ostatní, ževraj „ľudia, ktorí sú inteligentní“ si ťa len kútikom oka prezrú a ími hluchými hluchými ušami vypočujú, sa pohnú ďalej a bez povšimnutia idú tam, kde len oni chcú. A ty len vo svojej mysli zostaneš taký, aký si a všetci na teba kašľú.
napísanísané:: 24.3.2004
prečítalo:: 1638 ludí