k6.sk - literárny server

Za dvomi kopcami a deviatimi riekami, niekde na východe Slovenska, ukrývala sa za horami smetí malebná osada ľudovo zvaná Lunik 9. Žili si tu raz, možno aj viackrát šťastní manželia. Ani jeden nemal osemnásť rokov. Nepracovali a žili z podpory. Spolu s ich dvanástimi deťmi(ostatné asi zatajili)si šťastne nažívali v luxusne zariadenom útulnom "kumbáliku" bez vody, bez záchodu, bez okien...Jedného dňa mladého "gazdu" takýto bezstarostný dokonalý život omrzel a chcel sa zastreliť.Problém ale nastal vtedy, keď mu nepredali zbraň. Musel teda vymyslieť iný spôsob sebevraždy. Premýšľal dlho, dlho, až kým ho niečo trafilo do hlavy a dostal nápad:PODPÁlI SA! Zápalky mu našťastie predali a tak sa celý natešený vybral rezkým krokom na neďalekú "benzínku". Po piatich minútach už nevládal chodiť, tak si stopol nič netušiaceho vodiča žiguláka, vyhodil ho cez okno a namieril si to na miesto svojej smrti. Vystúpil z auta, postavil sa tam, vzal hadicu a začal na seba liať benzín. Ľudia sa naňho zdesene pozerali, no nikto sa ani nepohol. Nakoniec sa jeden odvážlivec pohol a hodil mu na zem pár drobných. Mládenec sa zohol, vzal peniaze a lial ďalej. Keď zrazu vytiahol z vrecka zápalky a vyzeralo to, že sa ide naozaj upáliť a nie iba umyť,"vybehol" z predajne predavač na vozíčku a začal naňho kričať. Mladý "gazda"-sebevrah, zaneprázdnený dôležitou činnosťou si ho nevšímal. Akčný predavač-trpaslík mu vyrazil hadicu z rúk a vzal ho do predajne. Vystrašene sa ho pýtal, prečo sa chcel upáliť a nech mu aspoň zaplatí za ten zbytočne premrhaný benzín. Mladík mu vyrozprával celý príbeh. Rozprával, že nemá z čoho žiť a že jeho dvanásť škaredých beznohých detí stále pýta jesť aj keď im na Vianoce dal...(len pre info-incident sa odohral v lete)..."Pomôž mi!" prosil. Predavač sa nad ním zľutoval a keďže nechcel mať problémy s policajtmi kvôli nejakému deprimovanému "impotentnému" sopliakovi, poskytol mu pomoc. Nie však zadarmo. Chcel, aby mu mladík sľúbil jeho najkrajšiu dcéru, po ktorú si príde o sedem rokov. Súhlasil. Vzal si od neho peniaze a išiel domov. Nepovedal mu však, že žiadnu dcéru nemá. Doma sa radovali až do rána bieleho. To bolo asi jediné biele v tom gete. Čo myslíte, odkiaľ ukradol 2PAC pesničku Ghetto gospel. A Elton si myslí že je zaujímavý. Onedlho zistili, že je mladá "gazdiná" tehotná. A tak jedného prekrásneho dňa, keď padal kyslý dážď, po troch minútach namáhavého pôrodu sa narodilo niečo. Čo to bolo, nikto netušil. Hlavne že to nemalo chvost. V tejto malebnej smradľavej osade na konci všetkého už videli všeličo, no toto ešte nie. Nakoniec po troch týždňoch začiatočného vývinu zistili, že majú utešené dievčatko s trinástimi prštekmi spolu na rukách aj nohách. Vlastne štrnásť. Jeden maličký prštek sa našiel aj na chrbte. Na čudne nafúknutej kockatej hlavičke mala zaujímavé výrastky. Niečo medzi vlastmi, špagátom, drôtom a slamou. Očká mala vypučené, akoby mala silno stiahnutú gumičku vo vlasoch. Na nošteku mala "skokanský mostík" a jednu dierku mala zarastenú. Z ústočiek sťa jaskyňa tmavá sa jej okrem nevýslovného zápachu dral neopísateľný škrekot, pri ktorom praskali bubienky. Aj vďaka tomu ju chceli volať Šindlerová, ale nakoniec sa to zamietlo. Krk táto malá potvorka nemala. Nožičky mala jedniné normálne. Až na tie pršteky. No narozdiel od jej bratov ich aspoň mala. Niet divu, že sa narodilo také čudo. Pri pohľade na rodičov sa nikto nečudoval. Roky ubiehali a malá Esmeralda(pretože bola zelená), 160cm vysoká, pri váhe 75kg sa do svojich siedmich rokov tešila zo života na rodnom smetisku. Každý sa jej bál, takže sa hrávala sama. Za tých sedem rokov jej narástli štyri zuby, takže aj s rozprávaním mala menšie problémy. Všetci ju volali Mastnovláska. Po mame zdedila vrodenú zhubnú mastnotu vlasov, ktorá sa nedala liečiť ani umyť. Jedného dňa, keď sa Mastnovláska ako obyčajne hrala na smetisku na drvič odpadkov, prišiel do osady neznámy muž na vozíčku. Išiel za jej otcom a vypýtal si to, čo mu pred siedmimi rokmi sľúbil. Pri pohľade na Mastnovlásku ho ranila mŕtvica, ale našťastie neumrel. Keď Mastonovláske oznámili, že musí odísť, rozplakala sa až sa ozývala celá osada. Vzala si teda svoju obľúbenú ponožku, ktorú nikdy neprala a s ktorou spávala a odišla s tým pánom. Jej rodičia boli strašne nešťastní. Hneď ako ju už nebolo vidieť vytiahli dobré dozreté sedemročné víno-síce trochu plesnivé, ale inak pochúťka a začali oslavovať. Keď náš predavač-trpaslík priviedol princezničku-drvičku domov, kázal jej upratať celý dom, lebo on musí ísť robiť na pumpu. Hneď sa strašne rozplakala až popraskalo všetko sklo v dome, takže mala o robotu menej. Nemusela umývať. Keď predavač odišiel a ona sa zmierila so svojím osudom, začala upratovať. Pozametala dlážku a keďže bola strašne hladná, celý obsah lopatky vysypala do seba. Rodičom po istom čase aj začala chýbať, lebo ich smetisko pred "domom" začalo rásť-nemal ho kto rozožierať. Ale keď si predstavili chutný ksichtík ich dcérky, razom sa striasli a boli radi že odišla. O týždeň sa predavač vrátil a dom bol v ešte horšom stave ako predtým. Znova jej prikázal aby upratala a odišiel. Ako tak prechádzala cez všetky izby, narazila na jednu zamknutú. Rozbehla sa a vyvalila dvere. V priestrannej izbičke 1m x 1m sedel za stolom nejaký muž. Bol to taký zakrpatený, plešatý, fúzatý trpaslík s telom zarasteným ako opica. Vedľa trpaslíka bola položená akási čudná krabica s nápísom Granko. Mastnovláska neodolala a okúsila tento záhadný pokrm. Razom opeknela. A keďže trpaslík si dal tiež, aj on opeknel a hneď sa do seba zaľúbili. Ušli teda spolu z predavačovho domu, vzali sa a žili šťastne, až kým im nedošlo Granko. Keď už nemali svoju každodennú dávku skrášľovacieho prášku boli zúfalí. Takže treba doplniť, že žili šťastne, až kým sa obidvaja neobesili, lebo sa jeden na druhého nemohli už ďalej pozerať. T H E E N D!