Ako končia psi...

autor:: Juraj Zaborský

rubrika:: poviedky

Slnko svietilo. Viedor dul. Aspoň to tak vyzeralo, keď sa Kapovi vzdúvali vlasy a žmúril očami. Sedel pred prechodom pre chodcov a kontroloval každý pohyb. Nič mu neušlo. Ani to, že som chcel zdrhnúť za roh. Za rohom stála Puča. Bol som do nej zamilovaný dosť dlhý čas. Poviete si, veď psi nemilujú. Lenže kto z vás je psom. Ja som, tak si svoje predsudky nechajte pre seba.

Zvykol som si sedávať pri kolesách Kapovho invalidného vozíka. Kapo našiel rozbitý vozík na smetisku a zamiloval si ho. Nepohol sa od neho ani na krok. Hoci pred tým behal ako srnec, od toho okamihu neurobil ani krok. Tak ako ja. Ten invalid bol môj pán a ja som mu mal slúžiť. Tiež ma našiel na smetisku. Keď tak nad tým rozmýšľam, hau, všetko hodnotné, čo kedysi Kapovi robilo dobre, patrilo medzi odpad. Aj ja. No a čo, každý musel niekde začať.

Križovatka, na ktorej sme my dvaja smetiari okupovali pravú stranu patrila k tým frekventovaným. Prichádzali autá i ľudia a Kapo sa na nich hrozivo škeril. Vždy, keď sa priblížili ľudia, hrozivo sa po mne zaháňal palicou. Kričal, že ma všelijakými spôsobmi pripraví o život. To však len naoko. V skutočnosti všetky nadávky a hromženie patrilo prichádzajúcim ľuďom. Hľadel na mňa, jedno oko väčšie ako druhé. Spoza ohromného kríka šedivých fúzov vykúkal červený nosisko. Hrubým hlasiskom ako skapínajúci medved hučal: \"Pohni sa, ty zlodej, a rozdrúzgam ťa ako spodné vody v Gabčíkove.\"

Kapo si zvykol používať zvlášne prirovnania. Neviem, kde na to chodil, ale zdalo sa mi to originálne. Čím viac ľudí, tak tým viac mával palicou a húkal. Nikdy ale nezabudol stlačiť gombík, ktorým privolával zeleného kráčajúceho mužíka. To bol jeho jediný kamarát. Obľúbil si ho, ako nástojčivo bojuje zo svojim nepriateľom, červeným komunistom, čo v pozore stojí nad prechodom. Červený nedával šancu, zelený musel vyhrať. Vždy keď sa ozvalo zaťukťukanie, Kapovi sa zlepšila nálada, prestal mi nadávať a zachmúrene sa pozeral na prechádzajúcich ľudí. Musím povedať, že odkedy sme sa postavili k nášmu prechodu, nikto sa neodvážil prebehnúť cez cestu, keď vládol červený komunista. Keby som mohol byť ministrom, doviedol by som na každý prechod jedného somráka, čo by ziapal na svojho psa. Zachránilo by sa veľa životov.

Kapo nežobral. Peniaze nemal, no vždy to nejako dopadlo. Ja som bol síce na kosť vychudnutý, no ešte nikdy sa nestalo, že by som skapal od hladu. Aj keď pred týždňom k tomu bolo blízko. Kapo sa totiž niekde dozvedel, že aby bolo telo zdravé, treba piť svoj moč a žrať svoje hovná. Celý týždeň sa teda spoliehal na svoje výlučky, no keď ponúkol mňa, ako každý normálny pes som odmietol. Tento týždeň som na tom lepšie. Kapovi odmietli dať polievku pre somrákov, pretože smrdel ako skapatá jelenica a cez tie húfy múch, čo mu lietali okolo úst, ho nebolo takmer ani vidno. Kapo sa rozhodol skoncovať s modernými metódami ochrancov sveta a opäť sme začali navštevovať smetisko na kavilérií. On si opiekol svoje orezané kože a zoškrabané kosti, ja som si to celé obehol a obhryzol som si svoju kosť.

Puča, to je kosť. Keby Kapo vedel, ako sa mi páči, asi by mi naložil aj skutočne. No láske nerozkážeš. Asi si odbehnem a oňuchám ju pod chvostom. Počul som, že to má rada. Šlapka jedna. Ale to nevadi, fena je fena, aj keď je prostitútka.

Z ničoho nič sa zotmelo. Prestal fúkať vietor. Odniekiaľ sa mi doniesla zvláštna vôňa spáleného mäsa. Obyčajne to vo mne vyvolá pekné pocity, no v tomto zápachu volo skryté niečo iné. Bola v tom skrytá smrť. Som totiž starý pes. Veľmi starý. Aj keď sa mi páčia mladé kosti, tým svojim nerozkážem. Podlomili sa mi kolená. Teda dnes nastal ten deň. Naskočil zelený chlapík. Pučo prestal kliať. Ľudia vyľakane prebiehali cestu. Nechceli čakať. Zem ma pritiahla na svoju hruď. Tvrdú. Asfaltovú. Zelený mužíček na mňa žmurkol. V tom okamihu sa mi zatmelo pred očami. Toľko dní, čo som tu strávil s Kapom, mojim jediným pánom a ja si tu len tak zdochnem. Ktovie kto ma tu vymení. Som len pes, mal som si zvyknúť.

\"Keď sa pohneš, tak ťa zadupem do prachu ako siamské dvojča.\" Reve Kapo. Istotne naskočil červený pandrlák. Ideálny čas na smrť. Hau. Hau. Hau.

napísanísané:: 27.2.2006

prečítalo:: 1130 ludí