k6.sk - literárny server

Som Silvia.
Hromozvod.
Čakajúca na búrku.

Som Silvia a som pekné dievča.
Som a vždy budem.
Ostanem na fotografiách, slová pálim skôr, než vyjdú z úst.
Fajčím ako komín.

Som síííl viáá... na "c" už matke nestačila sila. Všetka prešla do mňa a ona ťažko dýchala.

Som Silvia a vy, dievčatá, ste príliš pomalé, aby som sa vami zaoberala, príliš pomalé, aby som bola vašim vzorom.

Som Silvia a pozerám na vás skrz pramienky vlasov.
Ste na sto častí.

Si ako dieťa, Silvia!
Každú noc ťa musím vystreliť z praku na mesiac, aby si zaspala.

Som Silvia, a tlak vzduchu pri zrýchlení ma tlačí hlboko do perín.

Som opálová, na slnku mením farby.
Ale stále som to len ja, Silvia.

Som Silvia a moje slzy prisahajú, že sa to viac nestane.

Som Silvia.
Nepatrím nikomu, len tebe, chvíľku.

Som Silvia a som mechanicky nepoškoditeľná.

Som Silvia pravidelná a kopírujem ťa.
Najprv dva pomalé a do diaľky sa tiahnuce údery, z ľava a z prava.
A potom...
Dva, ktoré sa v rýchlosti stretnú a takmer pobijú,
pri dopade na tvoj ušný bubienok.

Som Silvia.
Zo svojho tichého miestečka vyjdem, až keď mi poviete, že nesmiem.
... Už?

Som Silvia a môj život ohraničujú nádychy.
Pamätám si každý jeden, najviac ten posledný.