Odpusť
autor:: Aloud_In_Pain
rubrika:: poezia
Tri bozky čo odtrhla si mi od úst
strašia ma každým dňom
Odkedy povedala si odpusť.
Odkedy prišiel další zlom.
Môj smútok križuje nocou čierno-čiernou.
A ja musel som ťa pustiť,
lebo zajatý motýľ ,hocako
krásny, v zajatí chradne.
A to je to čo nezaujíma divákov,
po tom čo opona padne.
Cítim sa ako keď tá opona padne.
No keď nieto človeka čo by zatlieskal,
lebo tlieskať nie je čomu.
Odporný je mi zvuk zvonu.
Odzvonil.
Nedokážem smútku vrátiť úder
čo zrazil ma na kolená,
len verše dušou spísané.
Dušou čo je zlomená.
Rukou čo spíše veľa diel,
kým nájde to čo hľadá
No aj keby som veľmi chcel,
už nebudeš ma mať rada.
strašia ma každým dňom
Odkedy povedala si odpusť.
Odkedy prišiel další zlom.
Môj smútok križuje nocou čierno-čiernou.
A ja musel som ťa pustiť,
lebo zajatý motýľ ,hocako
krásny, v zajatí chradne.
A to je to čo nezaujíma divákov,
po tom čo opona padne.
Cítim sa ako keď tá opona padne.
No keď nieto človeka čo by zatlieskal,
lebo tlieskať nie je čomu.
Odporný je mi zvuk zvonu.
Odzvonil.
Nedokážem smútku vrátiť úder
čo zrazil ma na kolená,
len verše dušou spísané.
Dušou čo je zlomená.
Rukou čo spíše veľa diel,
kým nájde to čo hľadá
No aj keby som veľmi chcel,
už nebudeš ma mať rada.
napísanísané:: 2.6.2006
prečítalo:: 1372 ludí