mätež
autor:: mary
rubrika:: poviedky
mätež
tak absolvoval svoju prvú zimu v chladnom brlohu. potichu sedel. on a pruhovaný jazvec hrali domino. každým dňom si hľadajú škáru ako uniknúť do dokumentárneho filmu o prírode. popod fúziky sa chichocú a počúvajú zvuky, ktoré sú občas údermi. keď prestanú pocítia úľavu. zajac zaborí drobnú tváričku do malých labiek.
„neotvorím!“ vyveští vopred veveričie klopanie. veverica si premyslí, či má zmysel zísť zo stromu a hlasným klopaním vyrušiť z dúm zajaca a jazveca.
„nie!“ rýchlo sa rozhodne veverica a preskočí na iný strom.
premýšľali, že na jar usporiadajú v lese bluesový koncert. jazvec bol spokojný a usmieval sa. páči sa mu nápad.
teší sa.
obáva sa, že bude mierne vydesený publikom. ale zaplnia hudobnú pustatinu v lese. začali pripravovať návrat rozmarných hlodavcov. uprostred živého ruchu a hluku ozval sa šuchot strieborného staniolu. lesné kuny obsadili prvé miesta.
zatiaľ neznie žiadna hudba, očití svedkovia nič nepočujú. je noc. tichá a posvätná prítomným tichom. zajac a jazvec kričia: „toto bude šialená noc. sľubujeme šialenstvo!“
zajac vie, že kým nezaznie hudba, všetko hladko prebehne.
niečo sa musí udiať.
napriek tomu meravo stoja.
bude nasledovať séria fiasko, ticho a opäť fiasko.
provokácia od lesnej kuny je viditeľná. „hej! hola hej! no čo! no tak, hrajte!“
„nepočujem pokyn, už si sadni a pokojne počúvaj.“ zajac je pohoršený. „zabudol som, ako plynie hudba. zabudol som bežať cez pole. teraz v noci jediný raz zahrám. sľubujem vám šialenstvo. naše autentické svedectvo. tieto melódie...“ zajac cíti, že sa s nimi nezosobní. sú to klamlivé symboly.
pódium je pokryté ihličím. bude sa lepiť na chodidlá. tak už to prichádza. desať, dvadsať, tridsať. prchavé chvíle dokázali opantať všetkých. v tóninách si každý našiel to svoje pre seba.
dobrý úmysel svoj účel splnil. myšlienka na bluesový koncert im už dala pokoj. Jedinýkrát učinili tento pokus. fiasko je potlesk, ticho je čakanie na pieseň, fiasko je potlesk. publikum nevie doceniť rozmarné hlodavce. napriek tomu zajac a jazvec bežia preč.
odtiaľto preč.
keď sa zastavili, hlboko si vydýchli. vnútorný pokoj naberá na intenzite. všetci mlčia a pomaly sa pohybujú vo vlnivom pokoji.
„počujeme zvuky, haló, zvuky. nech nie je ticho. hrajte!“ lesné kuny kričia, že chcú hudbu. požiadavka nie je poburujúca. musia si ju samé splniť. odteraz hrá každý za seba. drobné zvieratká žijú na okraji. drobné sú a okaté. vo voľnom čase pištia a v lístí sa presúšajú.
„dobrý večer, nedocenené hlodavce. dali ste si prívlastok rozmarné. mám o vás hlboký záujem. každý vás bude poznať. dav lesných kún nech vás prenasleduje. žehnám vám. hrali ste a zabudli ste sa navečerať. nosíte v sebe záhadu. krátite si chvíle, kým vás niekto neuloví podľa zákonov. v tme vás nikto neuvidí a ráno nikomu nebudete chýbať. aj samé sa môžete v tme stratiť. odporúčam.“ váš havran
zostal nemý.
prekvapením nemý.
zajac a jazvec.
v hmle niečo beží lesom.
je to pes.
štvanec.
zajac a jazvec bežia, ale pes je vysilený. nevládze. dlho nebude žiť. ako sa volá? netreba mu vymýšľať meno. je to anonym. pes si nevyberá svoje meno.
odpadol.
pod smrekom jeho telo sa myká v nepravidelnom kŕči. ticho skučí.
je mŕtvy.
zajac a jazvec to videli. znova bežia preč. rýchlo, v rýchlom a naliehavom tempe bežia.
prvý septembrový týždeň budú v lese hody. „prídeme, vrátime sa.“ sľubujú. „zabubnujeme!!! budeme bubnovať!“
lesné kuny sa tešia. radostne sa točia dookola. netušia blízkosť nastavenej pasce.
„pozri!“ zvrieskla lesná kuna. „pozor!“ zvrieskla druhá lesná kuna. potom už len neidentifikovateľný piskot. zajac a jazvec bežia ďalej. lesné kuny im zostali za pätami a ďaleko.
zajac a jazvec.
stretli havrana.
havran im povedal, aby sa vrátili. ujsť z lesa je čisté zbabelstvo.
„sme štvanci!“ hrdo sa tak nazvali.
„ste prašiví zbabelci!“ zachrípnuto krákoral havran. „v noci budem krákať, kým nestratíte rozum.“
„nebude tma naveky.“
„nebude tma naveky.“
„nebude tma naveky.“ lesné kuny nám zanechali odkaz.
„posolstvo lesných kún, nech sa vám stane životnou múdrosťou. moje drobné zvieratká.“
chlácholivo vravel havran.
husielky.
usilovní pidlikanti.
verklikári.
lesní mužíci.
„juchachachá!“ bola to ozvena lesných kún.
koniec
tak absolvoval svoju prvú zimu v chladnom brlohu. potichu sedel. on a pruhovaný jazvec hrali domino. každým dňom si hľadajú škáru ako uniknúť do dokumentárneho filmu o prírode. popod fúziky sa chichocú a počúvajú zvuky, ktoré sú občas údermi. keď prestanú pocítia úľavu. zajac zaborí drobnú tváričku do malých labiek.
„neotvorím!“ vyveští vopred veveričie klopanie. veverica si premyslí, či má zmysel zísť zo stromu a hlasným klopaním vyrušiť z dúm zajaca a jazveca.
„nie!“ rýchlo sa rozhodne veverica a preskočí na iný strom.
premýšľali, že na jar usporiadajú v lese bluesový koncert. jazvec bol spokojný a usmieval sa. páči sa mu nápad.
teší sa.
obáva sa, že bude mierne vydesený publikom. ale zaplnia hudobnú pustatinu v lese. začali pripravovať návrat rozmarných hlodavcov. uprostred živého ruchu a hluku ozval sa šuchot strieborného staniolu. lesné kuny obsadili prvé miesta.
zatiaľ neznie žiadna hudba, očití svedkovia nič nepočujú. je noc. tichá a posvätná prítomným tichom. zajac a jazvec kričia: „toto bude šialená noc. sľubujeme šialenstvo!“
zajac vie, že kým nezaznie hudba, všetko hladko prebehne.
niečo sa musí udiať.
napriek tomu meravo stoja.
bude nasledovať séria fiasko, ticho a opäť fiasko.
provokácia od lesnej kuny je viditeľná. „hej! hola hej! no čo! no tak, hrajte!“
„nepočujem pokyn, už si sadni a pokojne počúvaj.“ zajac je pohoršený. „zabudol som, ako plynie hudba. zabudol som bežať cez pole. teraz v noci jediný raz zahrám. sľubujem vám šialenstvo. naše autentické svedectvo. tieto melódie...“ zajac cíti, že sa s nimi nezosobní. sú to klamlivé symboly.
pódium je pokryté ihličím. bude sa lepiť na chodidlá. tak už to prichádza. desať, dvadsať, tridsať. prchavé chvíle dokázali opantať všetkých. v tóninách si každý našiel to svoje pre seba.
dobrý úmysel svoj účel splnil. myšlienka na bluesový koncert im už dala pokoj. Jedinýkrát učinili tento pokus. fiasko je potlesk, ticho je čakanie na pieseň, fiasko je potlesk. publikum nevie doceniť rozmarné hlodavce. napriek tomu zajac a jazvec bežia preč.
odtiaľto preč.
keď sa zastavili, hlboko si vydýchli. vnútorný pokoj naberá na intenzite. všetci mlčia a pomaly sa pohybujú vo vlnivom pokoji.
„počujeme zvuky, haló, zvuky. nech nie je ticho. hrajte!“ lesné kuny kričia, že chcú hudbu. požiadavka nie je poburujúca. musia si ju samé splniť. odteraz hrá každý za seba. drobné zvieratká žijú na okraji. drobné sú a okaté. vo voľnom čase pištia a v lístí sa presúšajú.
„dobrý večer, nedocenené hlodavce. dali ste si prívlastok rozmarné. mám o vás hlboký záujem. každý vás bude poznať. dav lesných kún nech vás prenasleduje. žehnám vám. hrali ste a zabudli ste sa navečerať. nosíte v sebe záhadu. krátite si chvíle, kým vás niekto neuloví podľa zákonov. v tme vás nikto neuvidí a ráno nikomu nebudete chýbať. aj samé sa môžete v tme stratiť. odporúčam.“ váš havran
zostal nemý.
prekvapením nemý.
zajac a jazvec.
v hmle niečo beží lesom.
je to pes.
štvanec.
zajac a jazvec bežia, ale pes je vysilený. nevládze. dlho nebude žiť. ako sa volá? netreba mu vymýšľať meno. je to anonym. pes si nevyberá svoje meno.
odpadol.
pod smrekom jeho telo sa myká v nepravidelnom kŕči. ticho skučí.
je mŕtvy.
zajac a jazvec to videli. znova bežia preč. rýchlo, v rýchlom a naliehavom tempe bežia.
prvý septembrový týždeň budú v lese hody. „prídeme, vrátime sa.“ sľubujú. „zabubnujeme!!! budeme bubnovať!“
lesné kuny sa tešia. radostne sa točia dookola. netušia blízkosť nastavenej pasce.
„pozri!“ zvrieskla lesná kuna. „pozor!“ zvrieskla druhá lesná kuna. potom už len neidentifikovateľný piskot. zajac a jazvec bežia ďalej. lesné kuny im zostali za pätami a ďaleko.
zajac a jazvec.
stretli havrana.
havran im povedal, aby sa vrátili. ujsť z lesa je čisté zbabelstvo.
„sme štvanci!“ hrdo sa tak nazvali.
„ste prašiví zbabelci!“ zachrípnuto krákoral havran. „v noci budem krákať, kým nestratíte rozum.“
„nebude tma naveky.“
„nebude tma naveky.“
„nebude tma naveky.“ lesné kuny nám zanechali odkaz.
„posolstvo lesných kún, nech sa vám stane životnou múdrosťou. moje drobné zvieratká.“
chlácholivo vravel havran.
husielky.
usilovní pidlikanti.
verklikári.
lesní mužíci.
„juchachachá!“ bola to ozvena lesných kún.
koniec
napísanísané:: 18.8.2008
prečítalo:: 1230 ludí