k6.sk - literárny server

Čakali sme na autobus
malý kúsok za mestom,
sklenná stena malej búdky
chránila nás pred vetrom.

Hladkal som jej jemne vlasy,
prsty som mal skrehnuté.
Ticho sme si šepotali,
láska stála pri búdke.

Neviem či jej bolo zima,
tváre mala červené,
para stúpa, zima zmizla,
už sme telo na tele.

Lampy si nás nevšímali,
mi nevšimaly sme si svet,
v tieni sme sa bozkávali,
pery sladké ako med.

Otvoril som oči, sneží.
Stále čakám autobus.
Nevšímajúc si neznámych
vzlyky sa mi derú z úst.

Všetko je na svojom mieste,
čakám mrzne a sneží.
No hneď, keď otvorím oči
moja láska mizne mi.