k6.sk - literárny server

Kreslí si doma obrázky ideálov,
je sám, sám sebe kráľom.
Smutný, chcel len málo.

Úprimnosť sa nevyplatí,
radšej jazyk za zubami držať mal,
teraz, cíti sa byť vinovatý.

Svet je krásny, v každej básni,
no i naozaj, je to radosť,
ak sa človek nezamyslí.

Niekedy, dobré je byť pudový.
Ale kedy? Keď je potom obvinený,
že chcel len to jedno - ženské teplo.

Vo vínovom opojení,
ťažko mohol zostať nemý,
no a ona tiež, bola blízko, bližšie než...

Nechce už žiť takto ďalej,
chcel ju, nežne, chcel by nádej,
Mal si radšej pozor dávať,
možno, že aj ona chcela by,
no to by zas on musel klamať.